Popis:
Spoločensko- historické podmienky: V celej Európe silnela vlna národnooslobodzovacieho hnutia, ktorá vyústila do revolúcií v roku 1848. V Uhorsku nebola silná buržoázia, preto sa na čelo hnutia postavila stredná šľachta. Jej hlavným predstaviteľom bol Lajoš Košút, ktorý sa netajil radikálnym odporom k politike Viedne, maďarským nacionalizmom a násilnou maďarizáciou. Preto sa slovenské národné hnutie vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Iniciatívu v boji o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia Štúrova škola. Jej centrom sa stáva bratislavské lýceum, kde vznikla Spoločnosť česko- slovanská (bol to študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Ľudovíta Štúra zmenil program a zameral sa na národné a politické otázky). Štúr sa stal zástupcom profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko- slovenskej. Vo svojich prednáškach definoval základy štúrovskej estetiky a dozrela tu aj myšlienka utvorenia spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V júli 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža dohodli na základných pravidlách nového spisovného jazyka, táto dohoda sa udiala na Hurbanovej fare v Hlbokom. Básnik Ján Hollý, najväčšia autorita v bernolákovskom tábore, ich reformu schválil.