Rímske právo II. - záväzkové (obligačné) právo, dedičské právo ...

1. Servitutes - služobnosť
- obmedzené vecné právo v určenom rozsahu užívať cudziu vec, ktoré je neoddeliteľné späté s určitým pozemkom (pozemková služobnosť - (iura/servtutes praediorum) alebo s určitou osobou (osobná služobnosť - servitutes personae)
- vidiecke služobnosti patrili medzi res manipi

Zásady (pre pozemkové aj osobné) služobnosti:
- služobnosť zanikla ak sa oprávnený stal vlastníkom slúžiacej veci (consolidatio)
- boli užívacími pávami len v určitom, dohodnutom rozsahu
- oprávnený bol povinný vykonávať služobnosť šetrne
- k služobnostiam ako k nesamostatným predmetom práv nebolo prípustné zriadiť ďalšiu služobnosť
- služobnosť zaväzovala vlastníka slúžiacej veci
- zásadne niečo strpieť (tzv. afirmatívna služobnosť - napr. vodné právo)
- niečo prekonať (tzv. negatívna služobnosť - napr. právo na výhľad)
- výnimočne viedla k aktívnemu konaniu - ak vlastník slúžiaceho pozemku bol povinný udržiavať svoj múr či stĺp, o ktorý sa opieral susedný dom
...