Severská kinematografia

Severská kinematografia: prvá a druhá vlna. Základné osobnosti švédskeho filmu. INGMAR BERGMANN - SIEDMA PEČAŤ

Prvá vlna:
- tesne po skončení prvej svetovej vojny, keď nemecký film ešte nebol vítaný v dovtedy nepriateľských krajinách, americký import sa ešte len rozbiehal a francúzsky filmový priemysel sa ešte nespamätal, prišla chvíľa švédskeho filmu
- 1908 vzniká Svenska Filmindustrio (Carl Magnusson) – ktorá má monopol na výrobu filmov
vplyv divadelníkov: skvelé herecké kostýmy, dekorácie, výkony
- už po dvoch rokoch bol švédsky film vytlačený z kontinentálneho trhu, pretože sa prejedlo exotické čaro severských prírodných a folkloristických filmov - príťažlivejšie boli kozmopolitné výrobky Hollywoodu - niektoré drahé švédske filmy nedosiahli očakávané výsledky a ich neúspech prehĺbil krízu
- v roku 1923 Holywood angažoval Victora Sjöströma a r. 1926 Mauritza Stillera - strata najvýznamnejších režisérov
- dlhé roky potom švédska kinematografia prežívala v tieni iných, až II. svet. vojna, ktorá mala podobné hospodárske dôsledky ako prvá, priniesla obrodu švédskeho filmu
Znaky:
- príroda, krajina je súčasťou deja, odráža ľudské duševné stavy
- využívanie literárnych predlôh
- inšpirácia prírodou a človekom, autentickou dedinou a folklórom
- námetom je aj zápas človeka s prírodou, etické, morálne a sociálne či etnické problémy