Slovenská a európska baroková literatúra

Baroko
Ideový a umelecký charakter baroka. Od 2 polovice 16 storočia sa šírilo v Španielsku, Taliansku a európskych krajinách (17. – 18. storočie.). Nový myšlienkový, umelecký a kultúrny prúd, ktorý voláme barok – barocco – perla nepravidelnej formy krivá.
Názov pochádza z výtvarného umenia, lebo najprv v štýle výtvarného umenia sa prejavili charakteristické črty tohto prúdu: krivenie a deformovanie klasickej harmónie, barokovou dekoratívnosťou (ozdobnosťou), pompéznosťou (nádherou), patetickosťou (nadvznešenosťou, vzrušenosťou).
Barokové myslenie, kultúra, umenie vyrastali z chmúrnej spoločenskej situácie, ktorá vládla v Európe od 16 – 18 storočia. Bolo to obdobie Tureckých nájazdov, 30 ročnej vojny, vzrastajúce sociálne útlaky a stupňujúceho sa reformačného boja. V takýchto nepriaznivých podmienkach sa zmocňoval ľudí pesimizmus. Jediná istota bola v transcendentálnom svete.

Delí sa na:
- náboženský barok – (katolícky, protestantský)
- svetský barok – (šľachtický, meštiansky, ľudový)

Barokové myslenie v podstate neuznávalo bezprostredné poznanie a zobrazovanie reálnej skutočnosti. Pozemský svet sa zasa chápal a zobrazoval ako odraz, znak a symbol duchovného nadpozemského sveta. Preto sa dostávala do popredia metafyzika, náboženstvo, viera v záhrobný život a pod.
V literárnom baroku sa nezobrazoval iba vzťah k nadpozemskému svetu, ale aj pozemský život, nezabúdalo sa ani na zmyslovú skúsenosť.

Veľké protiklady: túžba po živote – strach zo smrti
myšlienka na večnosť – svetská radosť