Slovenská, česká kinematografia

Všeobecne platí, že na Slovensku neboli až do vzniku prvej samostatnej republiky priaznivé podmienky ani pre rozvoj filmového umenia, ani pre filmové podnikanie – skutočne výrazná pozitívna zmena nastala až v povojnovom období. Slovensko bolo v čase zrodu kinematografie súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak už rok po prvom predstavení v Paríži sa v Bratislave konali dve kinematografické predstavenia v dnešnom hoteli Carlton – v roku 1905 mala Bratislava prvé stále kino. Filmárskym priekopníkom na území Slovenska sa stal roku 1907 Eduard Schreiber, ktorý začal v Lednických Rovniach nakrúcať vlastné krátke snímky. Do roku 1918 nebola v dokumentoch ani zmienka o slovenskom filme. V kinách uvádzali iba cudzojazyčné tituly a aj medzititulky boli iba maďarské a nemecké.
Až po vzniku ČSR sa termín „slovenský film“ objavil aj v oficiálnych dokumentoch Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Plány boli veľkorysé - rátalo sa s existenciou „slovenského filmového priemyslu“, aj „slovenskej kinematografie“. Tieto nádeje sa však nenaplnili.