Sociálna práca s komunitou

Historický vývoj:

Americká sociálna práca

Vznik a rozvoj prípadovej sociálnej práce (20. a zač. 30. rokoch 20. stor.)

Americká pionierka sociálnej práce Mary Richmondová pracovala ako asistentka v (Spoločnosti charitatívnych organizácii. Absolvovala výcvik „friendly visitor“, aby mohla navštevovať a pomáhať núdznym. Tuná však zistila, že pracovníčky potrebujú viac vedomostí a výcvikov, čiže systematickejšie teoretické a praktické vzdelávanie. Svoje skúsenosti z COS spolu s vlastnými teoretickými názormi Richmondová spracovala v publikáciách, ktoré sú považované za prvé vedecko-teoretické diela sociálnej práce. V roku 1897 zverejnila svoje praktické skúsenosti sociálnej pracovníčky v knihe Friendly Visiting among the Poor („Priateľské návšteva núdznych“). Jej najznámejšia kniha Social Diagnosis („Sociálna diagnóza“, 1917) vychádza nielen z praxe, ale aj teoretického štúdia dejín, legislatívy, zdravotnícka, psychológie a psychiatrie. Prezentuje v nej techniky pre posudzovanie situácie chudobných (Brieland, In Edwards et al, 2004, s. 2249). Zozbieranie a zhrnutie informácií o klientoch nazvala sociálnou diagnózou (social diagnosis). V roku 1922 publikovala What is Social Case Work („Čo je sociálna prípadová práca?“). Richmondová je právom považovaná za zakladateľku prípadovej sociálnej práce (case work), ktorá je prvou systematickou a vedeckou metódou sociálnej práce. V svojich prácach zaviedla do teórie sociálnej práce pojem sociálny prípad a označila ho za predmet sociálnej práce. Richmondová (1922) charakterizovala metódu ako usporiadanie rôznych činností zameraných na dosiahnutie určitého cieľa. Metódy a ciele prípadovej sociálnej práce sú rovnaké vo všetkých typoch služieb (1917, s. 5).