Sociálna práca v neziskovom sektore - 3. sektor

HISTÓRIA TRETIEHO SEKTORA
Na SK sú korene v kresťanstve , Občianske organizácie vznikajú dobrovoľne - na základe slobodného rozhodnutia a ich aktivizácie. Pred r. 1989 - podobné združenia - deti boli organizované v hnutí Iskrička a Pioneri, Mládež vstupovala po 15 roku do Socialistického zväzu mládeže - členstvo bolo takmer povinné.
Základným predpokladom existencie občianskej spoločnosti je demokraticky pravny system, v ktorom ma občan možnosť sebarealizácie, slobodnej voľby a prejavenia individuality v roznych formalnych či neformalnych zoskupeniach. Predstavuje priestor „medzi súkromným životom človeka a mechanizmami ekonomických, štátnych a politických makroštruktúr.“
Fungujúca spoločnosť je založená z troch sektorov, ktore by mali byť udržiavane v rovnováhe. Vzťah týchto sektorov v spoločnosti možno zobraziť ako vzájomne sa prelínajúce kruhy:
-verejný , podnikateľský, tretí

Podnikateľský sektor je financovaný prostredníctvom súkromných zdrojov, hlavnou náplňou je podnikanie fyzických a právnických osôb s cieľom dosiahnuť zisk.
Podnikateľsky sektor ma rovnako ako treti sektor súkromný charakter, ale prevažujú v ňom ekonomické záujmy a tvorba zisku.
Tretí sektor je financovaný prostredníctvom verejných aj súkromných zdrojov, je inštitucionálne oddelený od štatu a verejneho sektora, je neziskový, jeho hlavnou ulohou nie je tvorba zisku. Všetky tri sektory vytvárajú skutočnú občiansku spoločnosť iba za predpokladu, že ako partneri navzájom spolupracujú, vzájomné sa dopĺňajú a vyvažujú svoje slabé stránky svojimi prednosťami. Pri charakteristike tretieho sektora a mimovladnych organizacii sa stretavame s jeho rôznymi označeniami, ktoré vyjadrujú jeho jednotlivé kvality: „neziskový“, „dobrovoľný“, „charitatívny“, „neštátny“, „mimovládny“, „svojpomocný“, „verejnoprospešný“, „občiansky“ atď. Výrazom „tretí sektor“ sa poukazuje na to, že ide o sektor posobiaci v priestore medzi štatom a trhom.