Staroslovienská literatúra

Veľkomoravské obdobie (800 – 1000)
Slovenská stredoveká literatúra sa delí na:
1. formovanie stredovekej literatúry
2. literatúra písaná po latinsky a po česky alebo slovakizovanou češtinou

Začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili najmä franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina, len základné náboženské texte preložili do domáceho jazyka. Veľkomoravské kniežatá Mojmír, Rastislav museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumiteľnou nášmu ľudu.
Pred príchodom na naše územie zostavili Konštantín a Metod prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe gréckej abecedy) a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu.
Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno – kresťanský.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril. Onedlho zomrel (869).
Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Po Metodovej smrti (885) zostavili nové písmo = cyriliku. Metod bol arcibiskupom.
Gorazd sa stal nástupcom Metoda.