Stratégie sociálno ekonomického rozvoja

Stratégia sociálno-ekonomického rozvoja sa zameriava na základné otázky súvisiace s tvorbou a formovaním stratégie ako procesu zovšeobecňovania poznatkov o dlhodobom ekonomickom a širšom spoločenskom rozvoji v jednote a interakcii vnútorných a vonkajších podmienok a tendencií vývoja, využívajúc najnovšie poznatky vedy. Stratégia vychádza z analýzy dlhodobých vývojových tendencií, ich predvídania v systéme účelových prognóz. Princípy variantnosti tvorby stratégie rozvoja zabezpečuje možnosť rozhodovania decíznej sféry z množiny prípustných riešení podľa zvolených kritérií či preferencií. Z množiny variant stratégií decízna sféra rozpracováva strategické rozvojové opatrenia a návrhy voľby nástrojov hospodárskej politiky.
Hospodársky rozvoj je výsledkom ekonomickej aktivity ľudí, ktorú podmieňuje ich postavenie v spoločenskej deľbe práce. Hospodársky vývoj a tendencia jeho rozvoja pozostáva z veľkého počtu rôznorodých a navzájom sa podmieňujúcich činností.
Predvídanie hospodárskeho rozvoja vyžaduje koncepciu stratégie – čiže navodenie na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Ekonomika má dve neoddeliteľné súčasti – reálnu a monetárnu. Pod reálnou súčasťou rozumieme všetky ekonomické reálie, ktoré majú svoje špecifické vymedzenie (ide o odvetvia ekonomických činností, ktorých product sa sústreďuje v komoditách – tovary, služby..); pod monetárnou súčasťou rozumieme vlastnosti peňazí v súvislosti s ich funkciou (platobný prostriedok, úhrady, mzdy…). Nutnosť predvídania alebo strategického prístupu vyplýva zo zložitosti hospodárskeho vývoja, v ktorom pôsobí mnoho subjektov čiastkových záujmov a činností. Všeobecne platí, že čím je väčší počet rôznorodostí a premenlivostí faktorov hospodárskeho vývoja a čím zložitejšie sú ich kombinácie, tým vyššia je neurčitosť a stochastičnosť budúceho vývoja. Parafrázujúc možno konštatovať, že stratégia je racionalita definovaná parametrami pozície, sily a času.