Svetová a slovenská literárna moderna, symbolizmus, avantgarda

Svetová literárna moderna (80. roky 19. storočia - 20. roky 20. storočia)

Termínom moderna sa označujú umelecké smery: symbolizmus, dekadencia a impresionizmus. Tieto smery sa vzájomne podnecovali, ovplyvňovali, striedali a obohacovali o motívy, lyrické subjekty, národné tradície, estetické prvky a novovznikajúce filozofické smery (civilizmus, futurizmus, konštruktivizmus).
Základom symbolizmu je symbol, ktorý slúži na vyjadrenie abstraktného pojmu. Symbolisti boli plní pesimizmu, smútku a nostalgie; poddávali sa subjektivizmu. Dekadentná literatúra vyjadruje pocity pesimizmu, tragizmu, skepsy či zúfalstva. Stvárňuje motívy smrti, noci, tmy, samoty a pod. Často splýva so symbolizmom. Impresionisti na rozdiel od symbolistov sa nezamýšľali nad záhadami a tajomstvami života, svet a človeka. Tematicky sa upriamili na prírodu a v ich tvorbe sa často prelínajú motívy založené na dojmoch zrakových sluchových i čuchových.
Autori moderny vytvárajú novodobých zbohatlíkov, ktorí opúšťajú mravné hodnoty spoločnosti. Novým zdrojom politickej a ekonomickej moci je veda. Do popredia sa dostáva parnasizmus, literárna škola pôsobiaca vo Francúzsku. Parnasistov zaujíma hlavne forma básne, odmietajú spoločenskú skutočnosť a jej problémy. Ich vzorom je antika. Reakciou na parnasizmus (a tiež na naturalizmus) je symbolizmus.