Svetové právne dejiny

1. Pramene práva staroorientálneho Egypta
Konkrétne podoby aplikácie egyptského práva, napr. potvrdzovanie listín pečatením alebo vyjadrením svedkov, odkazovanie na precedensy, ukladanie záznamov do ochrany úradu vezíra alebo chrámu, vytváranie osobných alebo rodinných archívov právnych dokumentov. Početne sa zachovali papyrusy s konkrétnymi zmluvami, protokolmi o súdnom vykonávaní atď.V praxi ako prameň práva prevládalo obyčajové právo. Od obdobia Starej ríše sú doložené kráľovské dekréty. Starí Egypťania spisovali svoje právo (texty právnych noriem) na zvitky, buď papyrusové, častejšie však kožené. Okrem zvitkov práva ďalším prameňom poznania egyptských zákonov boli výnosy egyptských kráľov.

Kráľovské dekréty:
Kráľovské dekréty kodifikovali určité právne vzťahy, pomer medzi inštitúciami. Najstarším zachovaným zákonom je dekrét faraóna Haremheba (trestný zákon z roku 155 pred n.l.) na obnovenie poriadku v krajine. Významné zákonodarné dielo sa pripisuje faraónovi Bokchorisovi (z druhej polovice 8. storočia pred.n.l.) konkrétne vydanie zákonníka, ktorý sa skladal zo 40 rulónov. Obsah tohto kódexu nie je, žiaľ, však bližšie známy. 
Zákonník mal kodifikovať právo procesné, ako aj právo záväzkové.

Trestné právo:
Trestnoprávne predpisy boli sformulované vo forme náboženských príkazov, ktorých dodržiavanie na tomto svete bolo jedinou zárukou večného posmrtného života. Po sociálnych rebéliách v prechodnom období sa z mytologickej podoby menili predovšetkým na štátom uznané a aplikované pravidlá správania sa, teda na právne normy, ktoré boli totožné s morálnymi predstavami a postojmi ľudí...

2. Pramene staro-orientálneho práva
Najstaršie civilizácie a štáty vznikli pozdĺž riečnych údolí. Najskôr to nastalo v Mezopotámii, nasledovne v Egypte, potom v Idnii a v Číne.Nomádské národy sa usadzovali v údolí riek, stavali kanály, budovali hrádze a učili sa využívať vodu zo záplav na zavlažovanie pôdy a pestovanie obilia.

Panovník bol najvyšším vladárom, správcom, sudcom, vojenským veliteľom, najvyšším kňazom mestského, resp. štátneho boha.Mal možnosť zasahovať do náboženských otázok a do chrámového majetku. Obyvatelia štátu boli len objektmi štátneho práva, resp. boli nesvojprávnymi osobami pod mocou a ochranou vladára.Staroorientálne spoločnosti patria do kategórie tzv. kooperatívnych spoločností.
...