Umelecký obraz človeka od najstarších čias až po realizmus

Začiatky lit. súvisia so vznikom prvých vyspelých civilizácií. Toto obdobie sa nazýva starovek. Najstaršími starovekými literatúrami sú sumerská, staroegyptská a akkadská. Miestom ich vzniku je Orient. Najmladšou starovekou lit. je hebrejská, v kt. sa zrodila Biblia. Obsahuje židovské dejiny a pravidlá kresťanského náboženstva a morálky. Súčasťou kresťanskej Biblie sú Starý a Nový zákon. V starovekej lit. nevystupujú jednoduchí ľudia, ale panovníci, hrdinovia obdarení veľkou silou a odvahou a mýtické i polomýtické postavy. S takýmto rozvrstvením postáv sa stretávame aj vo väčšine diel gréckej literatúry (Homérove eposy Ilias a Odysea). Rímska lit. oslavovala najmä pastiersky a roľnícky život, povinnosť nadovšetko slúžiť vlasti, lásku, priateľstvo, ľudské túžby a vášne. Antická lit. rozvíjala okrem eposu aj ďalšie žánre - bájky, intímnu lyriku, tragédiu, komédiu, rečníctvo, historiografiu.

Stredoveká lit. sa rozvíjala vo feudálnom spoločenskom poriadku a za spolupôsobenia kresťanského náboženstva. Kládla dôraz na vieru vo večný, nadpozemský svet. Literatúra sa vnútorne členila na feudálnu svetskú a feudálnu náboženskú lit. V svetskej lit. dominoval obraz zidealizovaného šľachtica, bojovníka (Pieseň o Rolandovi - francúzka lit.).
...