V ypracované otázky z Európskeho práva

Integrácia znamená združovanie štátov a iných zoskupení v rôznych oblastiach, je to istý druh spolupráce, ktorá môže vyústiť do vzniku medzinárodnej organizácie, na ktorú dané štáty prenesú časť svojej suverenity.
- integračné procesy v Európe možno sledovať už od vzniku samostatných európskych štátov, tieto procesy oscilovali medzi mierovou spoluprácou a vojnovým stavom
- medzi predstaviteľov integračných tendencií patril Karol Veľký, Juraj Podebradský, Napoleon, kancelár Metternich, Jean-Jacques Rousseau, Jeremy Bentham, Imanuel Kant (Konfederácia európskych štátov v diele Večný mier).
- boli dve podoby integrácie: mierová spolupráca vs. Expanzívna politika
- V 20. storočí vznikla myšlienka vytvorenia Spojených štátov európskych - spolupráce európskych štátov na politickej, vojenskej a ekonomickej úrovni
- Rakúšan Coudenhove-Kalergi ako 1. vyslovil myšlienku spolupráce európskych štátov vo svojom diele Paneurópa, ktorým neskôr ovplyvnil Winstona Churchila
- V Československu túto myšlienku presadzovali Masaryk a Beneš.
Za prelom vo vývoji možno považovať iniciatívu francúzskeho predsedu vlády Aristida Brianda, ktorý 5.9.1929 pred Zhromaždením Spoločnosti národov žiadal zriadiť Európsky federatívny zväz. Členovia Zväzu sa mali spoločne radiť, spoločne rozhodovať a vytvárať si spoločenstvá solidarity. Bola snaha o vytvorenie zväzku v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti bez obmedzenia suverenity zúčastnených štátov. Briand predložil Spoločnosti Národov roku 1930 Memorandum organizácie európskej únie. Cieľom hospodárskeho zjednotenia malo byť vytvorenie spoločného trhu s podmienenou a obmedzenou liberalizáciou pohybu tovaru, osôb a kapitálu. Mali byť vytvorené tieto orgány: