Všeobecná filozofia 1 ročník stručne

1 Charakterizujte predmet a podstatu filozofie

Filozofia je disciplína, ktorá sa zaoberá kritickou analýzou a reflexiou na základné otázky o existencii, poznatku, hodnotách, spoločnosti a etike. Jej predmet zahŕňa širokú škálu tém vrátane reality, poznania, etiky, politiky a myslenia. Filozofia sa zaoberá racionálnou analýzou a kritickým myslením, snaží sa vytvoriť systematické pohľady na svet a klásť otázky, nie vždy hľadať definitívne odpovede. Filozofia hľadá univerzálne pravdy, ktoré sa vzťahujú k ľudskému existenčnému problému. Jej podstata spočíva v reflexii a otváraní priestoru pre hlbšie porozumenie ľudskej skúsenosti.

2 Prvotno-pospolná spoločnosť - ranné formy náboženstva

Prvotno-pospolná spoločnosť predstavuje raný štádiu vývoja ľudskej spoločnosti, kedy jednotlivci žili v malých skupinách, zvyčajne lovcov a zberačov, zdieľajúc vzájomnú závislosť. Táto spoločnosť vytvárala ranné formy sociálnej organizácie a základné foriem správania, ktoré formovali kultúru a náboženské presvedčenia. V prvotno-pospolnej spoločnosti mohli existovať náznaky primitívnych náboženských foriem, pretože jednotlivci hľadali vysvetlenia pre prírodné javy, neznáme sily a svoje miesto v svete. Tieto formy náboženstva mohli zahŕňať kultúrne praktiky, ako sú pohreby, obety a posvätné rituály, ktoré mali zabezpečiť dobrovoľnosť alebo ochranu pred neznámymi silami. V ranných formách náboženstva bolo dôležité aj spojenie s prírodou a zvieratami, ktoré boli kľúčovými aspektmi života v tejto spoločnosti. Obrazy a symboly spojené s prírodnými javmi sa mohli objavovať v náboženských praktikách a rituáloch, zohrávajúc rolu pri rituáloch spojených s lovením, poľovaním a obživou. Náboženstvo v prvotno-pospolnej spoločnosti mohlo byť zosobňované v reálnych postavách, ako sú šamani alebo duchovní vodcovia, ktorí mali schopnosť komunikovať s nadprirodzeným svetom a pomáhať skupine prežiť a prosperovať. Tieto postavy mohli spájať ľudí, udržiavať spoločenskú rovnováhu a zabezpečovať spirituálnu istotu. V ranných formách náboženstva sa často prelínala s každodenným životom, ovplyvňovala spôsob myslenia, správanie a rozhodovanie v prvotno-pospolnej spoločnosti. Týmto spôsobom náboženské presvedčenia a praktiky hrali kľúčovú úlohu v utváraní kultúry a identity tejto skupiny jednotlivcov.

3 Čo je legenda, mýtus, náboženstvo

Legenda, mýtus a náboženstvo sú výrazné formy ľudskej kultúry a vyjadrujú rôzne spôsoby, akými spoločnosti interpretujú svoj svet a formujú svoje hodnoty. Legenda sa zvyčajne považuje za tradičný príbeh o reálnych alebo histórických postavách, ktorý získal nadčasový charakter a často obsahuje fantastické alebo nadprirodzené prvky.
Naopak, mýtus je príbeh, ktorý sa zaoberá významnými aspektmi ľudskej existencie, ako je vznik sveta, pôvod ľudí alebo vzťahy medzi bohmi a ľuďmi. Mýty bývajú symbolické a majú hlboké kultúrne a psychologické podtóny, často súvisiace s otázkami identity, morálky a osudu.
Náboženstvo predstavuje systém viery, kultu a morálnych hodnôt, ktorý sa zameriava na vzťah medzi ľuďmi a transcendentným, nadprirodzeným svetom. Obsahuje rituály, modlitby a presvedčenia, ktoré sú prenosné z generácie na generáciu, posilňujúce spoločenskú kohéziu a poskytujúce zmysel života.
Legenda často zakoreňuje historické alebo kultúrne udalosti, mýtus vytvára symboliku a významy, zatiaľ čo náboženstvo poskytuje rámec pre zmysluplný život a sústavu hodnôt, ktoré formujú morálny kódex jednotlivcov a komunít. Tieto formy vyjadrujúce viera, dejiny a transcendentné dimenzie pomáhajú jednotlivcom porozumieť svojej existencii a nájsť spoločný základ pre spoločenskú koexistenciu.

4 Predpoklady vzniku filozofie

Vznik filozofie bol podmienený niekoľkými kľúčovými faktormi. Rozvoj antických kultúr, otázky o pôvode sveta, vynájdenie písomnej komunikácie a rozvoj matematiky a vedy vytvorili zázemie pre filozofické myslenie. Vplyv existujúcich mýtov, náboženských presvedčení a kritický postoj k tradícii tiež formovali filozofiu. Komunikácia medzi kultúrami a prítomnosť významných filozofických predchodcov napomohli vzniku tohto reflexívneho spôsobu myslenia.
5 Vzťah filozofie k spoločenským vedám
Vzťah filozofie k spoločenským vedám je komplexný a obohacujúci. Filozofia a spoločenské vedy sa navzájom dopĺňajú a spolupracujú pri snahách pochopiť ľudskú existenciu a spoločnosť. Filozofia sa často zaoberá základnými otázkami, ako je povaha reality, poznania, etiky a existencie, čo poskytuje teoretický základ pre spoločenské vedy.

...