Vypracované otázky - Filozofia dejín
Prípona
.doc |
Typ
vypracované otázky |
Stiahnuté
38 x |
Veľkosť
0,1 MB |
Jazyk
slovenský |
ID projektu
2627 |
Posledná úprava
28.02.2017 |
Zobrazené
4 046 x |
Autor:
- |
Zdieľaj na Facebooku |
Detaily projektu |
Popis:
Vypracované otázky na Filozofiu dejín.
Ukážka:
1. Úvod do štúdia. Predmet filozofie dejín, vznik a obsahové modifikácie. Vzťah sociálnej filozofie, sociológie a filozofie dejín.
Záujem filozofie sa orientuje na problém, či ide o zmeny progresívne alebo regresívne, aké metódy poznania sociálnej a osobitne historickej skutočnosti sú najadekvátnejšie, aké je miesto človeka v dejinách a napokon, či existujú objektívne zákonitosti spoločenského vývoja. Filozofia dejín má podriadiť dejiny ako aj vedu o dejinách „mysliacemu uvažovaniu“. Predmetom filozofie dejín majú byť všeobecné princípy a problémy histórie (podľa Herdera). Podľa Hegla sa filozofické chápanie dejín sa sústreďuje na 3 okruhy otázok:
1. cieľ,
2. prostriedky jeho uskutočňovania,
3. otázky vývoja dejín a ich vymedzovania ako „vývoja ducha v čase“.
Predmetom filozofie dejín má byť poznanie relatívne totožného vo všetkých udalostiach minulosti i súčasnosti.
Súčasťou sociálnej filozofie sú aj otázky povahy dejín ako hraničná problematika viacerých spoločenskovedných disciplín. Vo vzťahu k sociálnej filozofií a sociológií má filozofia dejín nezastupiteľné miesto a vnútorné väzby chápeme ako vzťah celku a častí. Filozofia a sociológia reagujú na potreby rozvoja spoločnosti.
Kľúčové slová:
filozofia dejín
hitorizmus
osvietenstvo
sloboda
historizmus
skepsa
idea pokroku
Fukuyama
Obsah:
- 1. Úvod do štúdia. Predmet filozofie dejín, vznik a obsahové modifikácie. Vzťah sociálnej filozofie, sociológie a filozofie dejín.
2. Historické myslenie a jeho predmet. Utváranie historičnosti spoločenského poznania. Historické poznanie v kontexte sociálnych vied v 20. storočí. Spätosť historického poznania s ideológiami.
3. Systémový prístup pri skúmaní sociálnych a historických procesov. Systémový prístup. Pojem systému v historickej optike. Chápanie systémového prístupu v 19. a 20. storočí. Aktuálne problémy systému a systémového prístupu.
4. Hitorizmus a hitoricizmus. Problém dejinnej kontinuity a temporality. Popperova kritika historicizmu a metodológie dejinnosti spoločenského života.
5. Filozofia dejín osvietenstva, jej konštituovanie sa a prínos. Francúzska a nemecká iniciatíva
6. Možnosti dejinnej periodizácie. Štádiá, stupne, formácie cykly. Problém determinizmu a interdetermizmu v historickom procese. Marxova filozofia dejín.
7. Idea pokroku vo filozofií dejín. Monofaktorálne a multifaktorálne kriteriálne riešenia. Filozofická dimenzia slobody. Sloboda z pohľadu filozofického, právneho a psychologického. Chápanie slobody u B. Spinozu, I. Kanta a E. Fromma.
8. Sloboda ako filozofická kategória a konštitutívny prvok novovekej filozofie dejín. Spinoza a Kant. Niektoré súčasné riešenia. Fromm.
9. Filozofia dejín G. W. F. Hegela a jej historický dosah
10. Historizmus a nemecká filozofia života. Dilthey. Hermeneutika ako metóda.
11. Iniciatívnosť bádenskej školy. Formálno-metodologické zvlášnosti historického poznania. Windelband a Ricket.
12. Skepsa filozofie a idey pokroku. Spengler a Toynbee.
13. Fukuyama a koniec „dejín“. Problém tzv. „uzavretosti dejín“. „Uzavretosť a otvorenosť dejín“. F. Fukuyama a Samuellson - ich odlišný pohľad na dejiny.
O súboroch cookie na tejto stránke
Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.