Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 118
projektov
Vypracované otázky na predmet Sociológia
«»
| Prípona .doc |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 17 x |
| Veľkosť 0,4 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 8490 |
| Posledná úprava 09.03.2018 |
Zobrazené 5 223 x |
Autor: tinulienka8 |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
20 Kreditov - kvalita:
90,8% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy » Sociológia
- Predmet:Sociológia
- Študijný program:-
- Ročník:3. ročník
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:83 strán
- Dokumentácia:Stiahni
1.Charakterizujte predmet sociológie ako vednej disciplíny, jej miesto v systéme spoločenských vied, úlohy sociológie v spoločenskom živote a štruktúru sociológie ako vednej disciplíny.
Sociológia ako vedná disciplína vznikla v prvej polovici 19. storočia, ako veda o spoločnosti. Sociológovia upresňujú túto definíciu ako vedu o sociálnom teda spoločenskom správaní, vedu o vzájomnom pôsobení ľudí, vedu o rôznych spoločenských skupinách, sociálnych vzťahoch, sociálnej štruktúre, sociálnej skladbe. Predmetom skúmania je spoločnosť - súhrn ľudí na určitom stupni historického vývoja. Pojem spoločnosť je rôzne definovaný a používaný. Spravidla sa však pojem spoločnosť používa na vymedzenie určitej skupiny ľudí. Najčastejšie sa pod týmto pojmom rozumie konkrétna spoločnosť ohraničená napr. štátnymi hranicami alebo vymedzená na základe iného deliaceho kritéria. Vo všeobecnosti môžeme za predmet sociológie považovať javy a procesy utvárania, vývoja i zániku rôznych foriem spoločenského života, ako aj štruktúru týchto spoločenských foriem.
Z obsahového hľadiska možno predmetnú oblasť sociológie vymedziť:
1.demograficky - SOC pri svojom skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie prípadne časti obyvateľov 1 alebo viacerých štátov
2.psychologicky - SOC pri svojom skúmaní rešpektuje, zohľdňuje dôležitosť jednotlivcov tvoriacich spoločnosť. Zohľadňuje akceptuje individuálne vlastnosti ľudí.
3.Skupinovo resp. kolektívne - SOC akceptuje , že všetky procesy na ktorých sa ľudia zúčastňujú prebiehajú v nejakých skupinách
4.štruktúrne hľadisko - SOC ako veda sa orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého vnútorne členeného celku tzn. na skúmanie toho ako je tento celok usporiadaný, aké sú vzťahy medzi jeho prvkami a aké procesy v ňom prebiehajú.
5.SOC vo svojom obsahu akceptuje aj kultúrne hľadisko. To prihliada na to, že spoločnosť resp. jej časti sú tvorené systémom hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov, vierovyznaním, soc. inštitúciami, ktoré vznikli v historickom vývoji a podieľajú sa na regulácii spoločenského života a spoločenského systému ako celku.
Sociológia ako vedná disciplína vznikla v prvej polovici 19. storočia, ako veda o spoločnosti. Sociológovia upresňujú túto definíciu ako vedu o sociálnom teda spoločenskom správaní, vedu o vzájomnom pôsobení ľudí, vedu o rôznych spoločenských skupinách, sociálnych vzťahoch, sociálnej štruktúre, sociálnej skladbe. Predmetom skúmania je spoločnosť - súhrn ľudí na určitom stupni historického vývoja. Pojem spoločnosť je rôzne definovaný a používaný. Spravidla sa však pojem spoločnosť používa na vymedzenie určitej skupiny ľudí. Najčastejšie sa pod týmto pojmom rozumie konkrétna spoločnosť ohraničená napr. štátnymi hranicami alebo vymedzená na základe iného deliaceho kritéria. Vo všeobecnosti môžeme za predmet sociológie považovať javy a procesy utvárania, vývoja i zániku rôznych foriem spoločenského života, ako aj štruktúru týchto spoločenských foriem.
Z obsahového hľadiska možno predmetnú oblasť sociológie vymedziť:
1.demograficky - SOC pri svojom skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie prípadne časti obyvateľov 1 alebo viacerých štátov
2.psychologicky - SOC pri svojom skúmaní rešpektuje, zohľdňuje dôležitosť jednotlivcov tvoriacich spoločnosť. Zohľadňuje akceptuje individuálne vlastnosti ľudí.
3.Skupinovo resp. kolektívne - SOC akceptuje , že všetky procesy na ktorých sa ľudia zúčastňujú prebiehajú v nejakých skupinách
4.štruktúrne hľadisko - SOC ako veda sa orientuje na skúmanie spoločnosti ako zložitého vnútorne členeného celku tzn. na skúmanie toho ako je tento celok usporiadaný, aké sú vzťahy medzi jeho prvkami a aké procesy v ňom prebiehajú.
5.SOC vo svojom obsahu akceptuje aj kultúrne hľadisko. To prihliada na to, že spoločnosť resp. jej časti sú tvorené systémom hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov, vierovyznaním, soc. inštitúciami, ktoré vznikli v historickom vývoji a podieľajú sa na regulácii spoločenského života a spoločenského systému ako celku.
Kľúčové slová:
sociológia
sociálna statika
spoločnosť
inštitúcie
empirický výskum
záverečná správa
výskum
Obsah:
- 1. Charakterizujte predmet sociológie ako vednej disciplíny, jej miesto v systéme spoločenských vied, úlohy sociológie v spoločenskom živote a štruktúru sociológie ako vednej disciplíny.
2. Ktoré spoločenské skutočnosti viedli k vzniku sociológie ako vednej disciplíny? Pokúste sa charakterizovať pozitivizmus A. Comta a jeho prínos pre skúmanie spoločenského života.
3. Čo rozumel A. Comte pod pojmami sociálna statiky a sociálna dynamika? Pokúste sa vysvetliť podstatu primárnych a sekundárnych faktorov spoločenského vývoja v poňatí A. Comta.
4. Vyjadrite a pokúste sa osvetliť podstatu prínosu H. Spencera do spoločenskovedného poznania (organicizmuz, evolucionizmuz). V čom spočíva podstata rozdielu medzi comtovským a spencerovským ponímaním podstaty spoločenského vývoja?
5. Objasnite podstatu chápania spoločenských skutočností (teória reziduí, derivácií a kolobehu elít) u talianskeho sociológa W. Pareta. Zamerajte sa na objasnenie spoločenského dosahu jeho teórií.
6. Ktoré skutočnosti viedli k expanzii sociológie v USA? Charakterizujte empirický a neopozitivistický smer americkej sociológie na rozhraní 19. a 20. storočia.
7. Charakterizujte podstatu sociologických škôl sociologizmu E. Durkheima a chápajúcej sociológie M. Webera. Pokúste sa vyjadriť podstatu rozdielov medzi týmito dvomi sociologickými školami.
8. Vyjadrite podstatu názorov na spoločnosť. Spoločenský vývoj v sociologických školách štrukturálneho funkcionalizmu/Parson, Merton/ a teórie konfliktov /Mils, Dahrendorf/. Pokúste sa vyjadriť podstatu rozdielom medzi týmito dvoma sociologickými školami
9. Charakterizujte kategórie spoločenský život, spoločenský jav a uveďte v čom spočívajú biologické, geografické a demografické základy spoločenského života, vrátane ich špecifikácie na podmienky Slovenska.
10. Vyjadrite a vysvetlite podstatu kultúry ako základu spoločenského života (definícia, kultúrny element, kultúrny komplex, kultúrna konfigurácia).
11. Vyjadrite podstatu vplyvu kultúry na spoločenský život (socializácia, hodnotový systém, vzory správania, modely). Pokúste sa o aplikáciu na slovenské pomery.
12. Charakterizujte ekonomické základy spoločenského života. Deľba práce a jej dôsledky. Technologické zmeny a ich vplyv na spoločenské procesy. Súčasný moderný kapitalizmus, ekonomická transformácia a jej vplyv na spoločenské procesy v SR
13. Sociálna štruktúra ako najvšeobecnejšia forma spoločenského života. Mechanizmy vzniku foriem spoločenského života.
14. Spoločenské inštitúcie, spoločenská kontrola, spoločenská organizácia.
15. Spoločenské zoskupenia, spoločenské skupiny a ich druhy.
16. Globálne, politicko-právne a teritoriálne spoločenské skupiny
17. Vedecké metódy, ich význam a využitie v sociálnych výskumoch. Analýza a syntéza. Základné formy vedeckej analýzy (klasifikačná, vzťahová, kauzálna, genetická), induktívne a deduktívne postupy, systémový prístup v poznávacích procesoch sociálnych javov.
18. Projekt sociologického výskumu a stratégia jeho prípravy. Objekt a predmet sociologických výskumov, sociálny problém. Vzťah teórie a empírie v sociologických výskumoch. Hypotézy a ich úloha v sociologických výskumoch. Problémy operacionalizácie hypotéz do podoby znakov a indikátorov sociálnych javov (nominálne, ordinálne, kardinálne znaky). Výber objektov skúmania.
19. Metódy a techniky sociologických výskumov. Historická, monografická, typologická a experimentálna metóda - základné charakteristiky a možnosti ich uplatnenia pri skúmaní sociálnych javov. Pozorovanie, rozhovor, dotazník, štúdium dokumentov a možnosti ich uplatnenia pri skúmaní sociálnych javov.
20. Pozorovanie, rozhovor, dotazník, štúdium dokumentov a možnosti ich uplatnenia pri skúmaní sociálnych javov
21. Analýza empirického výskumného materiálu, jej ciele a úlohy. Kontrola a hodnotenie výskumného materiálu. Kvalitatívny a kvantitatívny opis, klasifikácia a tabelovanie empirických faktov. Funkčná a kauzálna analýza v empirických výskumoch. Záverečná správa, formulovanie záverov výskumu.
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené