Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 077 projektov
0 nových
Vypracované otázky na skúšku z Ústavného práva - zimný semester
«»
| Prípona |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 4 x |
| Veľkosť 0,4 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 48287 |
| Posledná úprava 14.02.2023 |
Zobrazené 637 x |
Autor: Zarkiss |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
10 Kreditov - kvalita:
96,0% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Trnavská univerzita v Trnave
- Fakulta:Právnická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy » Právo
- Predmet:Ústavné právo 1
- Študijný program:Právo
- Ročník:1. ročník
- Formát:PDF dokument (.pdf)
- Rozsah A4:41 strán
1. Pojem ústavy a funkcie ústavných dokumentov (s. 29 - 34)
Súčasné chápanie ústavy sa začalo postupne formovať v období 16. storočia, a to objavením termínu základný zákon (lex fundamentalis). Ide o zákon, ktorý mal vyššiu moc, než ostatné zákony, pričom týmto zákonom bol viazaný aj kráľ (a nemohol ho jednostranne meniť). Táto predstava sa zároveň spájala s predstavou ústavnej zmluvy medzi kráľom a zemou, a to predovšetkým v Angplicku, kde práva a slobody obyvateľstva korunou boli potvrdené viacerými dokumentami (Magna Charta).
Pre moderné ústavy sú dôležité nasledujúce aspekty:
● myšlienka spoločenskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi členmi obce,
● vytvorenie, písomné zakotvenie, slávnostné vyhlásenie v podobe ústavy,
● nadradenosť ústavy nad zákonom, resp. nad právnou obyčajou (potiaľto sa aspekty považujú za požiadavky smerované na formu ústavy),
● obsahovo je funkciou ústavy zabezpečenie práv a slobôd jednotlivca,
● ústavy zaviedli deľbu moci (posledné dva aspekty vyjadrujú požiadavky na obsah ústavy).
Ústava predstavuje kľúčovú záležitosť štúdia ústavného práva. V materiálnom zmysle sa za ústavu považujú všetky právne normy upravujúce otázky ústavnej matérie bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v právnom akte (t. j. v ústave), alebo v obyčajovom zákone alebo v inom prameni práva). Celkový zoznam požiadaviek na obsah ústavy (resp. na to, čo konkrétne má patriť do ústavnej matérie), sa dynamicky menil - napr. Aristoteles vymedzoval formy a obsah štátu, osvietenci (Locke a Montesquieu) vnímali ako dôležitú pre ústavu potrebuj deľby moci vrátane zabezpečenia ľudských práv. Až v neskorších obdobiach sa v ústavách začali formulovať aj ďalšie požiadavky, napríklad identifikovať štátne ciele, zakotvili sa hodnoty ústavy a pod.
...
Súčasné chápanie ústavy sa začalo postupne formovať v období 16. storočia, a to objavením termínu základný zákon (lex fundamentalis). Ide o zákon, ktorý mal vyššiu moc, než ostatné zákony, pričom týmto zákonom bol viazaný aj kráľ (a nemohol ho jednostranne meniť). Táto predstava sa zároveň spájala s predstavou ústavnej zmluvy medzi kráľom a zemou, a to predovšetkým v Angplicku, kde práva a slobody obyvateľstva korunou boli potvrdené viacerými dokumentami (Magna Charta).
Pre moderné ústavy sú dôležité nasledujúce aspekty:
● myšlienka spoločenskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi členmi obce,
● vytvorenie, písomné zakotvenie, slávnostné vyhlásenie v podobe ústavy,
● nadradenosť ústavy nad zákonom, resp. nad právnou obyčajou (potiaľto sa aspekty považujú za požiadavky smerované na formu ústavy),
● obsahovo je funkciou ústavy zabezpečenie práv a slobôd jednotlivca,
● ústavy zaviedli deľbu moci (posledné dva aspekty vyjadrujú požiadavky na obsah ústavy).
Ústava predstavuje kľúčovú záležitosť štúdia ústavného práva. V materiálnom zmysle sa za ústavu považujú všetky právne normy upravujúce otázky ústavnej matérie bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v právnom akte (t. j. v ústave), alebo v obyčajovom zákone alebo v inom prameni práva). Celkový zoznam požiadaviek na obsah ústavy (resp. na to, čo konkrétne má patriť do ústavnej matérie), sa dynamicky menil - napr. Aristoteles vymedzoval formy a obsah štátu, osvietenci (Locke a Montesquieu) vnímali ako dôležitú pre ústavu potrebuj deľby moci vrátane zabezpečenia ľudských práv. Až v neskorších obdobiach sa v ústavách začali formulovať aj ďalšie požiadavky, napríklad identifikovať štátne ciele, zakotvili sa hodnoty ústavy a pod.
...
Kľúčové slová:
právo
ústava
ústavné právo
zákon
ústavná listina
Československo
protektorát
KSČ
ľudské práva
sloboda
osobná sloboda
občianstvo
štátny symbol
súkromie
majetok
mučenie
Obsah:
- 1. Pojem ústavy a funkcie ústavných dokumentov (s. 29 - 34)
2. Vznik ústav a ich klasifikácia, hodnoty ústav (s. 32 - 42)
3. Jazyk a interpretácia ústav (s. 33 - 34)
4. Ústava verzus zákony a tzv. materiálne jadro ústavy (s. 29 - 34; materiálne jadro ústavy vlastné spracovanie)
5. Ústavná listina č. 121/1920 Sb. (kontext vzniku, kľúčové charakteristiky a inštitúcie) (s. 87 - 88)
6. Ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z. (kontext vzniku, kľúčové charakteristiky a inštitúcie) (s. 90 - 92)
7. Ústava č. 150/1948 Sb. (kontext vzniku, kľúčové charakteristiky a inštitúcie) (s. 93 - 94)
8. Ústava č. 100/1960 Sb. (kontext vzniku, kľúčové charakteristiky a inštitúcie, ústavný zákon z 1968 a premeny ústavy po 1989) (s. 94 - 97)
9. Vznik a prijatie Ústavy Slovenskej republiky - základná charakteristika (s. 101 - 104)
10. Právny štát (pojem právnosti štátu ako Rechtsstaat verzus Rule of law a iné koncepcie právnosti štátu), vzťah demokratickosti a právnosti štátu (s. 206 - 222)
...
34. Obmedzenia slobody prejavu v judikatúre súdov (test proporcionality) (s. 326 - 328)
35. Petičné, zhromažďovacie a združovacie právo ako ľudské právo a politické právo (s. 328 - 334)
36. Politická participácia - funkcia práva voliť a byť volený, právo na odpor (s. 335 - 344)
37. Rozsah a zákonný obsah práv národnostných menšín a ich funkcie (s. 346 - 353)
38. Rozlišovanie sociálnych práv na hospodárske, sociálne a kultúrne a história ich zakotvenia (s. 355- 396)
39. Prepojenie sociálnych práv s právami prvej generácie a ich funkcia a „judikovateľnosť“ (s. 362 -369)
40. Funkcia a realizácia práva na ochranu životného prostredia (s. 397 - 409)
41. Dôležitosť procesného aspektu práv v kontexte judikatúry a záruky podľa čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru (nezávislosť a nestrannosť súdu a správne súdnictvo) (s. 412 - 414)
42. Záruky spravodlivého procesu podľa čl. 47 a 48 (právo na právnu pomoc a CPP, rovnosť,verejnosť, absencia zbytočných prieťahov) (s. 414 - 418)
43. Ústavné záruky ochrany v trestnom konaní (nullum crimen sine lege, prezumpcia neviny, zákaz retroaktivity, zákaz sebaobvinenia) (s. 415 - 422)
Zdroje:
- prednášky
- semináre
- prezentácie
- poznámky
- odborná literatúra
- rozhodnutia Ústavného súdu a Ústavy Slovenskej republiky
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené