Popis:
1. Súkromná a verejná správa, spoločné a rozdielne črty
Pojem verejná správa je odvodený od pojmu správa. Pojem správa sa vysvetľuje ako druh činností, ktorý je zameraný na zachovanie, rozvíjanie a starostlivosť o určité veci. Verejná správa, zahrňuje činnosti, ktoré sú predmetom verejného záujmu, ale súvisia predovšetkým s výkonnou funkciou štátu. Pre verejnú správu platí, že ju vytvára ústavný orgán. U súkromnej správy sa vychádza z predpokladu, že právny poriadok vymedzuje len základný rámec pre jej ďalšie slobodné jednanie. Na rozdiel od verejnej správy je zameraná na hľadisko osobného prospechu.
2. Teória deľby štátnej moci
3 súčasti:
- zákonodarná moc(parlament), zákonodarná funkcia je považovaná za rozhodujúcu mocenskú funkciu, určuje základné pravidlá fungovania štátu(ústava, zákony..)
- výkonná moc(vládne orgány štátu), výkonná funkcia sa spravidla rozkladá na sústavu inštitúcií vytváraných po línii horizontálnej: vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány vlády, a po línii vertikálnej: na centrálnu úroveň, a rôzne úrovne územných štruktúr (regionálne, okresné, obvodné, obecné). Výkonnú funkciu môžu uskutočňovať aj neštátne orgány.
- súdna moc, zabezpečujúcu ochranu práv prostredníctvom sústavy nezávislých súdov( ústavný súd, najvyšší súd, krajské a okresné súdy..). V demokratických štátoch je súdna moc oddelená od výkonnej moci, je budovaná na princípe nestrannosti a nezávislosti.
3. Materiálne - funkčné, formálne - organizačné poňatie verejnej správy
a) materiálne - funkčné poňatie - je súhrn všetkých činností, ktoré predmetne súvisia so zabezpečovaním verejných úloh. Je možné vymedziť dvojakým spôsobom:
- pozitívne - sa určuje okruh problémov, ktoré má verejná správa v konkrétnom štáte a konkrétnom časovom období zabezpečovať. Pozitívne vymedzenie je málo použiteľné v praxi.
- negatívne - zaraďujú len tie funkcie štátu, ktoré nemajú charakter zákonodarných , alebo súdnych činností.
b) formálne - organizačné poňatie - vychádza z chápania verejnej správy, ako sústavy všetkých organizačných jednotiek, ktoré v konkrétnej krajine vykonávajú správu verejných vecí. Je vytváraná dvoma základnými typmi orgánov: štátnej správy a samosprávy.
Kľúčové slová:
teória
riadenie
organizácia
verejná správa
Obsah:
- 1. Súkromná a verejná správa, spoločné a rozdielne črty
2. Teória deľby štátnej moci
3. Materiálne - funkčné, formálne - organizačné poňatie verejnej správy
4. Administratívne a manažérske poňatie verejnej správy
5. Verejná správa a občianska spoločnosť
6. Predmet a funkcie verejnej správy ako vednej disciplíny
7. Integrujúca funkcia verejnej správy vo vzťahu k príbuzným vedným odborom
8. Vzťah verejnej správy k ekonomickým vedám
9. Vysvetlite vzťah medzi Teóriou verejnej správy a Ekonomikou verejného sektora
10. Vznik a vývoj verejnej správy (starovek, stredovek)
...
...
...
46. Systémový prístup uplatňovaný v III. etape reformy verejnej správy v SR.
47. Legislatívne prostredie III. etapy reformy verejnej správy, vytvorené v r. 2001.
48. Charakteristika kritérií a procesu prenosu kompetencií zo štátu na územnú samosprávu, originálne a prenesené kompetencie.
49. Prenos kompetencií a sídelná štruktúra v SR, vznik a charakteristika Spoločných obecných úradov.
50. Charakterizujte proces vzniku samosprávnych vyšších územných celkov v SR ich funkcie a právna úprava
51. Postavenie obce v systéme verejnej správy a jeho zmeny po r. 2001.
52. Postavenie a funkcie ústrednej štátnej správy v systéme verejnej správy v SR.
53. Miestna štátna správa, príčiny, charakteristika a legislatívne prostredie zmien v r. 2004.
54. Charakterizujte proces a legislatívne prostredie fiškálnej decentralizácie v SR.
55. Princípy efektívnej deľby politickej zodpovednosti medzi orgány verejnej správy.
Zdroje:
- Teórira, riadenie a organizácia VS 1.časť:Teória verejnej správy
- 2.časť: Organizácia verejnej správy