Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 077   projektov
0 nových

Vypracované otázky z Dejín filozofie

«»
Prípona
.rtf
Typ
vypracované otázky
Stiahnuté
24 x
Veľkosť
1,0 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
40338
Posledná úprava
03.06.2012
Zobrazené
3 000 x
Autor:
vladina.blahova99
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
1. Antická filozofia - vznik a rozvoj antickej gréckej filozofie
Človek v dejinách hľadal pravdivé poznanie, vedenie o svete i sebe samom a práve toto hľadanie Gréci nazvali filozofiou
. Filozofiu chápali ako lásku k múdrosti (filien – milovať, sofia – múdrosť)
Slovo „filozofia“ – 1 x v diele Herodota a Tukydida ale „filozof“ už skôr v zlomkoch Herakleitovho diela.
Autorstvo slovného termínu „filozofia“ grécka tradícia pripisuje Pytagorovi, ktorý chcel rozlíšiť túžbu po poznaní od božskej múdrosti z čoho vyplýva, že človek sa môže iba približovať k múdrosti, ale nedosiahne ju v jej úplnosti – iba bohovia sú múdri.
Pojem filozofia nadobudol rozhodujúci význam až do učení Sokrata, hlavne Platona a Aristotelesa – prudký rozvoj filozofického učenia v Grécku dostalo pomenovanie – grécky zázrak.

3 základné koncepcie vzniku filozofie:
1.) Mytogénna koncepcia – prerastanie mytológie
2.) Gnozeogénna koncepcia – vedecké poznanie – matematika, vedenie a filozofické poznanie
3.) Mytogénno-gnozeogénna koncepcia - vysvetľuje predchádzajúce dve koncepcie

Nezávisle od gréckej filozofie – vznik filozofického myslenia v Číne a Indii. Antická grécka filozofia zaujala k náboženstvu diferencujúcu pozíciu. Grécky spôsob myslenia smeroval k racionalistickej logicko-matematickej presnosti. Počiatky (10-7 st.p.n.l.) gréckeho vedeckého myslenia vznikali v období, keď okolité národy dosiahli vysoký stupeň kultúrneho rozvoja. (v 8-7 st. p.n.l. Grécko – veľmi nízka úroveň, v Egypte boli známe základné geometrické axióny ... Féninčania vynašli abecedu, ktorú Gréci prevzali a dotvorili samohlásky). S intenzitou sociálno-ekonomického a politického života v starovekom Grécku výrazne ako cele rôzny rozvoj vedecko – filozofického života – explózia ideí.

Milétska filozofia prvopočiatkov
-milétska škola – 1. Iónska škola (7-6 st. p.n.l.)
-hlavní predstavitelia: Táles, Anaximandros, Anaximenes
-racionálne hľadanie prvopočiatku – chápanie kozmu ako celku a zároveň živej prírody (skúmanie prírody ako živej)
-„filozofia živej prírody“ – predsokratovská grécka filozofia
Táles:
Tálesov prvopočiatok – voda – nie zmyslovo vnímateľná voda, ale ako látkový počiatok – ARCHÉ ako princíp
...

Kľúčové slová:

dejiny

filozofia

dejiny filozofie



Obsah:
  • 1. Antická filozofia - vznik a rozvoj antickej gréckej filozofie
    - Milétska filozofia prvopočiatkov
    - Pytagorovská filozofia čísla (2 pol. – 5. Stor. p.n.l.)
    - Herakleitova dialektická filozofia kozmu
    - Filozofické učenie školy eleatov
    - Filozofia gréckych pluralistov
    - Filozofia sofistov

    2. Klasická grécka filozofia
    - Filozofia atomistov
    - Sokratova filozofia ako starosť o dušu
    - Platónova filozofia „mysliteľného sveta“
    - Aristotelova systémová filozofia

    3. Helenistická filozofia
    - Epikurova atomistická filozofia
    - Stoická filozofia
    - Filozofia skepticizmu

    4. Rímska filozofia
    - Atomistické učenie L.Cara
    - Rímsky stoicizmus
    - Židovsko-pytagorovská filozofia Filona
    - Novoplatonizmus
    - Gnosticizmus

    5. Stredoveká filozofia – vznik a formovanie
    - Kresťanská apologetika
    - Náboženská filozofia A.Augustína
    - Spor nominalizmu a realizmu
    - Filozofické učenie P. Abélarda
    - Teologicko-metafyzické učenie T. Akvinského
    - Filozofické učenia nominalistov – R.Bacona, J. Duns Scota a W. Occama

    6. Renesančná filozofia
    - Renesačný platonizmus a aristotelizmus
    - Renesančná sociálna filozofia – Machiavelli, Morus, Champanella, Erasmus a Montaigne
    - Renesančná prírodná filozofia – Kuzánsky, Koperník, Bruno a Galilei

    7. Novoveká filozofia - zakladatelia a veľké systémy
    - Empirická filozofia F. Bacona, Filozofia Th. Hobbesa
    - Racionalistická filozofia R. Descarta
    - Panteisticko-monostický racionalizmus B.B. Spinozu
    - Monadologický pluralizmus G.W. Leibniza

    8. Novoveká empiricko-senzualistická filozofia
    - Empiricko-senzualistická filozofia J. Locka
    - Subjektivistický senzualizmus G. Berkeleyho
    - Skepticko-kritický senzualizmus D. Huma

    9. Francúzska osvietenská filozofia
    - Antišpekulatívna filozofia F.M.A. Voltaira
    - Filozofia človeka a spoločnosti J.J. Rousseaua
    - Francúzsky naturalizmus –materializmus

    10. Nemecká klasická filozofia
    - Kritická filozofia I. Kanta
    - Subjektálny idealizmus J.G. Fichteho
    - Trancendentálny idealizmus F.W.J. Schellinga
    - Dialektický idealizmus G.W.F. Hegela.

    11. Filozofia 19. Storočia po Hegelovi
    - Antropologická filozofia L. Feuerbacha
    - Marxova filozofia dejín. Voluntarizmus A. Schopenhauera
    - Pozitivizmus
    - Novokantovstvo
    - Filozofia S. Kierkegaarda
    - Nietzscheho filozofia
O súboroch cookie na tejto stránke

Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.

Nastavenia Povoliť všetko