Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 057 projektov
0 nových
Vypracované otázky z Dejín filozofie
«»
| Prípona .rtf |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 24 x |
| Veľkosť 1,0 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 40338 |
| Posledná úprava 03.06.2012 |
Zobrazené 2 978 x |
Autor: vladina.blahova99 |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
20 Kreditov - kvalita:
87,8% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy » Filozofia
- Predmet:Dejiny filozofie
- Študijný program:Sociálna práca
- Ročník:1. ročník
- Formát:Rich Text Format (.rtf)
- Rozsah A4:86 strán
1. Antická filozofia - vznik a rozvoj antickej gréckej filozofie
Človek v dejinách hľadal pravdivé poznanie, vedenie o svete i sebe samom a práve toto hľadanie Gréci nazvali filozofiou
. Filozofiu chápali ako lásku k múdrosti (filien – milovať, sofia – múdrosť)
Slovo „filozofia“ – 1 x v diele Herodota a Tukydida ale „filozof“ už skôr v zlomkoch Herakleitovho diela.
Autorstvo slovného termínu „filozofia“ grécka tradícia pripisuje Pytagorovi, ktorý chcel rozlíšiť túžbu po poznaní od božskej múdrosti z čoho vyplýva, že človek sa môže iba približovať k múdrosti, ale nedosiahne ju v jej úplnosti – iba bohovia sú múdri.
Pojem filozofia nadobudol rozhodujúci význam až do učení Sokrata, hlavne Platona a Aristotelesa – prudký rozvoj filozofického učenia v Grécku dostalo pomenovanie – grécky zázrak.
3 základné koncepcie vzniku filozofie:
1.) Mytogénna koncepcia – prerastanie mytológie
2.) Gnozeogénna koncepcia – vedecké poznanie – matematika, vedenie a filozofické poznanie
3.) Mytogénno-gnozeogénna koncepcia - vysvetľuje predchádzajúce dve koncepcie
Nezávisle od gréckej filozofie – vznik filozofického myslenia v Číne a Indii. Antická grécka filozofia zaujala k náboženstvu diferencujúcu pozíciu. Grécky spôsob myslenia smeroval k racionalistickej logicko-matematickej presnosti. Počiatky (10-7 st.p.n.l.) gréckeho vedeckého myslenia vznikali v období, keď okolité národy dosiahli vysoký stupeň kultúrneho rozvoja. (v 8-7 st. p.n.l. Grécko – veľmi nízka úroveň, v Egypte boli známe základné geometrické axióny ... Féninčania vynašli abecedu, ktorú Gréci prevzali a dotvorili samohlásky). S intenzitou sociálno-ekonomického a politického života v starovekom Grécku výrazne ako cele rôzny rozvoj vedecko – filozofického života – explózia ideí.
Milétska filozofia prvopočiatkov
-milétska škola – 1. Iónska škola (7-6 st. p.n.l.)
-hlavní predstavitelia: Táles, Anaximandros, Anaximenes
-racionálne hľadanie prvopočiatku – chápanie kozmu ako celku a zároveň živej prírody (skúmanie prírody ako živej)
-„filozofia živej prírody“ – predsokratovská grécka filozofia
Táles:
Tálesov prvopočiatok – voda – nie zmyslovo vnímateľná voda, ale ako látkový počiatok – ARCHÉ ako princíp
...
Človek v dejinách hľadal pravdivé poznanie, vedenie o svete i sebe samom a práve toto hľadanie Gréci nazvali filozofiou
. Filozofiu chápali ako lásku k múdrosti (filien – milovať, sofia – múdrosť)
Slovo „filozofia“ – 1 x v diele Herodota a Tukydida ale „filozof“ už skôr v zlomkoch Herakleitovho diela.
Autorstvo slovného termínu „filozofia“ grécka tradícia pripisuje Pytagorovi, ktorý chcel rozlíšiť túžbu po poznaní od božskej múdrosti z čoho vyplýva, že človek sa môže iba približovať k múdrosti, ale nedosiahne ju v jej úplnosti – iba bohovia sú múdri.
Pojem filozofia nadobudol rozhodujúci význam až do učení Sokrata, hlavne Platona a Aristotelesa – prudký rozvoj filozofického učenia v Grécku dostalo pomenovanie – grécky zázrak.
3 základné koncepcie vzniku filozofie:
1.) Mytogénna koncepcia – prerastanie mytológie
2.) Gnozeogénna koncepcia – vedecké poznanie – matematika, vedenie a filozofické poznanie
3.) Mytogénno-gnozeogénna koncepcia - vysvetľuje predchádzajúce dve koncepcie
Nezávisle od gréckej filozofie – vznik filozofického myslenia v Číne a Indii. Antická grécka filozofia zaujala k náboženstvu diferencujúcu pozíciu. Grécky spôsob myslenia smeroval k racionalistickej logicko-matematickej presnosti. Počiatky (10-7 st.p.n.l.) gréckeho vedeckého myslenia vznikali v období, keď okolité národy dosiahli vysoký stupeň kultúrneho rozvoja. (v 8-7 st. p.n.l. Grécko – veľmi nízka úroveň, v Egypte boli známe základné geometrické axióny ... Féninčania vynašli abecedu, ktorú Gréci prevzali a dotvorili samohlásky). S intenzitou sociálno-ekonomického a politického života v starovekom Grécku výrazne ako cele rôzny rozvoj vedecko – filozofického života – explózia ideí.
Milétska filozofia prvopočiatkov
-milétska škola – 1. Iónska škola (7-6 st. p.n.l.)
-hlavní predstavitelia: Táles, Anaximandros, Anaximenes
-racionálne hľadanie prvopočiatku – chápanie kozmu ako celku a zároveň živej prírody (skúmanie prírody ako živej)
-„filozofia živej prírody“ – predsokratovská grécka filozofia
Táles:
Tálesov prvopočiatok – voda – nie zmyslovo vnímateľná voda, ale ako látkový počiatok – ARCHÉ ako princíp
...
Kľúčové slová:
dejiny
filozofia
dejiny filozofie
Obsah:
- 1. Antická filozofia - vznik a rozvoj antickej gréckej filozofie
- Milétska filozofia prvopočiatkov
- Pytagorovská filozofia čísla (2 pol. – 5. Stor. p.n.l.)
- Herakleitova dialektická filozofia kozmu
- Filozofické učenie školy eleatov
- Filozofia gréckych pluralistov
- Filozofia sofistov
2. Klasická grécka filozofia
- Filozofia atomistov
- Sokratova filozofia ako starosť o dušu
- Platónova filozofia „mysliteľného sveta“
- Aristotelova systémová filozofia
3. Helenistická filozofia
- Epikurova atomistická filozofia
- Stoická filozofia
- Filozofia skepticizmu
4. Rímska filozofia
- Atomistické učenie L.Cara
- Rímsky stoicizmus
- Židovsko-pytagorovská filozofia Filona
- Novoplatonizmus
- Gnosticizmus
5. Stredoveká filozofia – vznik a formovanie
- Kresťanská apologetika
- Náboženská filozofia A.Augustína
- Spor nominalizmu a realizmu
- Filozofické učenie P. Abélarda
- Teologicko-metafyzické učenie T. Akvinského
- Filozofické učenia nominalistov – R.Bacona, J. Duns Scota a W. Occama
6. Renesančná filozofia
- Renesačný platonizmus a aristotelizmus
- Renesančná sociálna filozofia – Machiavelli, Morus, Champanella, Erasmus a Montaigne
- Renesančná prírodná filozofia – Kuzánsky, Koperník, Bruno a Galilei
7. Novoveká filozofia - zakladatelia a veľké systémy
- Empirická filozofia F. Bacona, Filozofia Th. Hobbesa
- Racionalistická filozofia R. Descarta
- Panteisticko-monostický racionalizmus B.B. Spinozu
- Monadologický pluralizmus G.W. Leibniza
8. Novoveká empiricko-senzualistická filozofia
- Empiricko-senzualistická filozofia J. Locka
- Subjektivistický senzualizmus G. Berkeleyho
- Skepticko-kritický senzualizmus D. Huma
9. Francúzska osvietenská filozofia
- Antišpekulatívna filozofia F.M.A. Voltaira
- Filozofia človeka a spoločnosti J.J. Rousseaua
- Francúzsky naturalizmus –materializmus
10. Nemecká klasická filozofia
- Kritická filozofia I. Kanta
- Subjektálny idealizmus J.G. Fichteho
- Trancendentálny idealizmus F.W.J. Schellinga
- Dialektický idealizmus G.W.F. Hegela.
11. Filozofia 19. Storočia po Hegelovi
- Antropologická filozofia L. Feuerbacha
- Marxova filozofia dejín. Voluntarizmus A. Schopenhauera
- Pozitivizmus
- Novokantovstvo
- Filozofia S. Kierkegaarda
- Nietzscheho filozofia
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené