Popis:
Sociálny vývin osobnosti
Socializácia je celoživotný proces, počas ktorého si jednotlivec osvojuje špecificky ľudské formy správania a konania, jazyk, poznatky, hodnoty a začleňuje sa do spoločnosti.
Sociálny vývin dieťaťa sa delí do troch etáp:
1. etapa, v ktorej sa dieťa identifikuje s matkou a nachádza tak stabilitu vzťahov v spoločnosti
2. etapa, v ktorej sa dieťa snaží osamostatniť, nájsť svoje miesto v sieti sociálnych vzťahov
3. etapa, v ktorej sa dieťa začleňuje do širších sociálnych vzťhov
Pre sociálny vývin človeka je podstatné, ako sa uňho vyvíja schopnosť chápať druhých ľudí, rozumieť ich pohľadu, preberať sociálne roly a pod.
5 stupne vyvíjajúceho sa vzťahu medzi vlastným pohľadom a perspektívami druhých
ÚROVEŇ O - na tejto úrovni dieťa dostatočne neodlišuje svoj vlastný pohľad od pohľadu druhých. Podľa neho každý vidí ako ono.
ÚROVEŇ 1 - dieťa chápe, že vlastné pohľady a pohľady druhých sa môžu zhodovať a odlišovať.
ÚROVEŇ 2 - dieťa je schopné pozerať na svoje pocity a myšlienky z pohľadu druhej osoby, vžiť sa do pozície druhého
ÚROVEŇ 3 - znamená zaujať pohľad tretej osoby na vzťah seba samého s druhou osobou
ÚROVEŇ 4 - umožňuje pozerať na vzťah ako na sieť najrôznejších úrovní interakcie a komunikácie
Kľúčové slová:
pedagogika
socializácia
emocionalizácia
axiologizácia
tvorivosť
hodnotenie
vedenie triedy
Obsah:
- 1. Miesto a význam výchovy v živote spoločnosti a v procese rozvoja osobnosti človeka. pojem a predmet výchovy. znaky výchovy.
2. Pedagogika ako veda o edukačnej realite. vymedzenie pojmu pedagogika, jeho definícia. typológie chápania pedagogiky. využitie pedagogiky v súčasnosti.
3. Tvorivo-humanistický model výchovy ako základné východisko nového poňatia výchovy. milénium - národný program výchovy a vzdelávania v slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov.
4. Socializácia osobnosti. sociálny vývin osobnosti. kooperatívny spôsob výchovy a vzdelávania. metódy socializácie: metódy zmien postojov, situačné a inscenačné metódy, metódy exemplifikácie, metódy výcviku asertívneho správania, metódy výchovnej komunikácie.
5. Personalizácia žiaka. sebapoňatie žiaka, autoregulácia, hodnotenie, sebahodnotenie, individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní. individuálne odlišnosti žiakov a štýly učenia.
6. Kognitivizácia osobnosti. (metódy rozvíjania kognitívnych funckií, metoda tezaurov, metody persuázie, metakognitívne zručnosti., ditor, taxonomie kognitívnych funkcií (piaget, bloom)
7. Emocionalizácia osobnosti. (charakteristika afektívnych taxonómií - krathwohl, williams, rogers, flanders, metódy emocionalizácie: kongruencia, empatia, akceptácia, iq-eq: významné činitele štruktúry osobnosti)
8. Axiologizácia osobnosti. (hodnotový rozmer človeka. metódy axiologizácie. teoretické východiská c. rogersa)
9. Kreativizácia osobnosti. (výchova k tvorivosti. teoretické východiská. metódy motivovania k tvorivosti. metódy rozvíjania tvorivosti. osobnosť tvorivého učiteľa a vychovávateľa.)
10. Hodnotenie žiaka a rozvoj osobnosti. podstata a druhy hodnotenia. subjektívne vplyvy učiteľa na hodnotenie (chyby pri hodnotení žiaka). humanisticky orientované hodnotenie.
11. Vzťah učiteľa a žiaka. pomáhajúci sociálny vzťah a jeho dimenzie. štýly výchovy.
12. Prostredie a jeho vplyv na osobnosť žiaka. klíma triedy. vedenie triedy (behaviorálny prístup, humanistický prístup) a triedny management.