Popis:
1. Pojem, znaky a funkcie štátu
Pod pojmom štát rozumieme riadiaco-mocenský politický systém spoločnosti.
Spoločnosť je zložitý sociálno-ekonomicko-kultúrny systém, v ktorom sa štát ako riadiaci element vyčleňuje postupne, premenou rodových a kmeňových politických riadiaco-mocenských inštitúcií na štátne.
Spočiatku existoval štát v podobe mestských štátov s určitým priľahlým poľnohospodárskym okolím. Neskôr sa teritórium štátu postupne zväčšuje do podoby rôzne veľkých ríš.
Pod pojmom štát rozumieme hierarchicky usporiadaný suverénny mocensko-riadiaci systém, ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť.
Má svoju
- personálnu základňu (úradnícky aparát)
- materiálnu základňu (systém štátnych orgánov a inštitúcií)
Základné definičné znaky štátu
- štátna moc
Moc je schopnosť určovať správanie sa ľudí, schopnosť pôsobiť na jednotlivcov.
Verejná moc je riadiaci systém skupiny ľudí (spoločnosti), ktorý je relatívne nezávislý od mocenských systémov iných skupín
Štátnu moc potom chápeme ako určitý druh verejnej moci (v spoločnosti organizovanej v podobe štátu). Vzniká pri vzniku štátu, keď sa verejná moc oddeľuje od celej spoločnosti ako riadiaci systém, ako samostatná spoločenská funkcia, ktorú vykonáva osobitná skupina ľudí (táto skupina určuje správanie sa ľudí v spoločnosti a zaoberá sa len mocou).
- suverenita štátu
Suverenitou štátu rozumieme nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri i mimo štátu.
Hovoríme teda o:
a) vnútornej suverenite štátu - na území štátu existuje jedna mocenská organizácia obyvateľstva, ktorá je jediná schopná určovať správanie všetkého obyvateľstva daného územia, ktorá má výlučné a zvrchované postavenie vo vzťahu k ďalším mocenským inštitúciám pôsobiacim na danom území
b) vonkajšia suverenita štátu - štát je nezávislý od územných organizácií na iných územiach. Je kategóriou relatívnou a závisí od mocensko-ekonomického postavenia štátu, od medzištátnych záruk, od kultúrnosti a demokratickosti medzištátnych vzťahov a pod.
Modifikácia suverenity štátu - skupiny obyvateľov, ktorí vykonávajú tlak na štát (z vnútra) - závislosť štát. moci od silnejších štátnych síl.
- územná organizácia obyvateľstva
Štát uplatňuje moc voči obyvateľom určitého, presne vymedzeného územia - štátneho územia.
Je to časť zeme, ktorá zahŕňa:
* suchozemský povrch vo vnútri štátnych hraníc,
* vnútorné vody,
* pobrežné vody,
* priestor pod i nad suchozemskou i vodnou časťou štátneho územia.
K územiu štátu patria i ďalšie územia či predmety, na ktorých štát vykonáva štátnu moc (územia diplomatických misií, lode, lietadlá nachádzajúce sa na území druhých štátov).
- štátne občianstvo
Osoby, ktoré sa trvalo nachádzajú na území štátu tvoria jeho obyvateľstvo. Tá časť obyvateľov, ktorí sú v právnom zväzku so štátom sú občania štátu. Občan je základ suverenity štátu, v demokratickom politickom systéme je zdrojom suverenity štátnej moci.
- štátny jazyk
Kľúčové slová:
štát
vláda
monarchia
republika
právne vzťahy
právne akty
podnikanie
držba
Obsah:
- 1.Pojem, znaky a funkcie štátu
2.Systém štátnych orgánov a inštitúcií, štátny aparát
3.Forma štátu
4.Forma vlády
5.Demokracia priama a zastupiteľská
6.Nedemokratické formy vlády
7.Monarchia, republika
8.Parlamentný systém
9.Systém deľby moci
10.Územno-organizačná štruktúra štátu
11.Unitárny štát
12.Štát zložený a druhy zložených štátov
13.Zväzy (spolky) štátov
14.Občianske a ľudské práva v Ústave SR (príloha 1)
15.Pojem normy a spoločenskej normy
16.Právo a právny systém
17.Právna norma a jej špecifické znaky
18.Štruktúra právnej normy
19.Druhy právnych noriem
20.Platnosť a pôsobnosť právnej normy
21.Pramene práva
22.Normatívne právne akty a normatívne zmluvy
23.Právne obyčaje, súdne a správne precedensy
24.Podzákonné normatívne právne akty
25.Právne vzťahy a ich štruktúra
26.Právne skutočnosti
27.Subjekty právneho vzťahu
28.Obsah a objekt právneho vzťahu
29.Neplatnosť právnych úkonov a ich následky
30.Proces aplikácie práva
31.Akty aplikácie práva
32.Analógia aplikácie práva
33.Výklad práva
34. Pojem trestnej zodpovednosti
35. Notári a notárska činnosť
36. Druhy trestov
37. Všeobecné zásady pre ukladanie trestov
38. Ukladanie a spôsob výkonu trestu odňatia slobody
39. Podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie
40. Ochranné opatrenia
41. Základné zásady trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní
42. Práva obvineného a obhajoba v trestnom konaní
43. Vyšetrovanie trestných činov
44. Trestné stíhanie pred súdom. Obžaloba
45. Riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam v trestnom konaní
62. Občianskoprávne vzťahy a účastníci týchto vzťahov
63. Vlastnícke právo, nadobúdanie vlastníctva
64. Spoluvlastníctvo podielové a bezpodielové
65. Držba a vydržanie
66. Záložné právo. Vecné bremená.
67. Nájomná zmluva a osobitné ustanovenia o nájme bytov
68. Právomoc a príslušnosť súdov v občianskom súdnom konaní, účastníci konania
69. Priebeh občianskeho súdneho konania, dôkazné prostriedky
70. Opravné prostriedky proti rozhodnutiam v občianskom súdnom konaní
71. Pojem priestupku a druhy priestupkov
72. Priestupky na úseku podnikania
73. Správne konanie a účastníci konania
74. Priebeh správneho konania
75. Preskumávanie rozhodnutí v správnom konaní
81. Pojem a druhy prameňov medzinárodného práva verejného
82. Medzinárodnoprávna zodpovednosť a donucovacie prostriedky
83. Normy a subjekty medzinárodného práva súkromného
84. Pramene medzinárodného procesného, riešenie sporov vznikajúcich pri zahranično-obchodnej činnosti
85. Advokácia a poskytovanie právnej pomoci advokátmi
86. Poskytovanie právnej pomoci komerčnými právnikmi
87. Audítori a audítorská činnosť
88. Daňoví poradcovia a daňovo-poradenská činnosť
89. Postavenie a činnosť patentových zástupcov
90. Súdni exekútori a exekútorská činnosť
91. Poistná zmluva
92. Zmluva o poistení majetku
93. Zmluva o poistení osôb
94. Zmluva o poistení zodpovednosti za škodu
95. Charakteristika práva Európskej únie a jeho princípy
96. Primárne komunitárne právo
97. Sekundárne komunitárne právo
98. Prenos práva Európskej únie do právneho poriadku členských štátov
99. Vzťah komunitárneho práva k medzinárodnému a vnútroštátnemu právu