Popis:
1. Charakteristika svetových rozvojových trendov. Dozrievanie éry informatiky, základné charakteristiky – prechod druhej vlny k tretej vlne civilizačného vývoja – ide o prvý rozvojový svetový trend. Presun ťažiska ekonomického rozvoja do východoázijských štátov – osobitné miesto Číny a Indie v tomto druhom rozvojovom svetovom trende. Základné charakteristiky tretieho svetového rozvojového trendu – úloha a zmena finančných centier. Charakteristika troch okruhov výrobnej činnosti, ich stupne sofistikovania a dopad na novú ekonomiku.
CHARAKTERISTIKA SVETOVÝCH ROZVOJOVÝCH TRENDOV
Budúcnosť má konjunktúra. Skloňuje sa vo všetkých pádoch, priliepajú sa na ňu najrozličnejšie nálepky, nádeje a obavy ľudstva sa prezentujú v rozličných scenároch a osobitne toto by malo platiť a platí v podmienkach SR.
Je to paradox, že práve v zlomových spoločenských situáciách, akou je dokončujúci sa transformačný proces, sa javí stratégia sociálno-ekonomického rozvoja najzložitejšia, ale zároveň aj najpotrebnejšia : práve vtedy najviac záleží na správnej orientácií, na rozpoznaní a rozlíšení šancí od ohrození, príležitostí od úskalí. Ako príklad možno uviesť : Po Civilizácií na rázcestí – prišiel rok 1968, po Súhrnnej prognóze – november 1989. Dnes je k dispozícií na Slovensku v obmedzenom náklade publikácia Sociologického ústavu SAV - ,,Slovensko a jeho premeny na začiatku 90.rokov.“ ide o normatívnu prognózu vývoja SR pre potreby Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dlhodobosť nemá a nesmie zvádzať k detailnému rozpracovaniu ,,koncového“ roku, ale má skôr umožniť z jeho perspektívy vidieť možné smerovanie, jeho žiaduce a nežiaduce dôsledky, a tak orientovať našu činnosť dnes...
Kľúčové slová:
hospodárska politika
národohospodárstvo
národohospodárska politika
Obsah:
- 1. Charakteristika svetových rozvojových trendov. Dozrievanie éry informatiky, základné charakteristiky – prechod druhej vlny k tretej vlne civilizačného vývoja – ide o prvý rozvojový svetový trend. Presun ťažiska ekonomického rozvoja do východoázijských štátov – osobitné miesto Číny a Indie v tomto druhom rozvojovom svetovom trende. Základné charakteristiky tretieho svetového rozvojového trendu – úloha a zmena finančných centier. Charakteristika troch okruhov výrobnej činnosti, ich stupne sofistikovania a dopad na novú ekonomiku.
2. Základné charakteristiky novej ekonomiky tretej vlny – formovanie vedomostnej ekonomiky. Miesto demasifikácie, inovačného dynamizmu, nových výrobných faktorov, nehmotného majetku, infraštruktúry, integračných systémov v procese formovania vedomostnej ekonomiky. Základné charakteristiky súčasného hospodárskeho prostredia, jeho dynamika a turbulencia. Vzájomné vzťahy globalizácie internacionalizácie a transnacionalizácie. Charakteristika moderných teórií rastu. Konvenčné pravdy o ekonomickom raste.
3. Základné determinanty dlhodobého sociálno-ekonomického rastu. Svetový demografický vývoj, energetická náročnosť, inovačný dynamizmus – základné východiská zmeny úrovne zhodnocovacieho procesu. Tendencie dlhodobého vývoja vo svete. Porovnanie týchto tendencií s vývojom v SR. Programovanie konvergencie vývoja v SR k svetovým trendom. Základný obsah dlhodobej, strednodobej a krátkodobej stratégie.
4. Charakteristika dlhodobých tendencií sociálno-ekonomického rozvoja vo svete. Pretrvanie demografickej dynamiky a proces nerovnomerných a migračných tokov. Zhoršovanie prírodného prostredia. Pretrvanie labilného a turbulentného medzinárodného prostredia. Rozvoj konkurencie na globálnej úrovni. Terciarizácia ekonomík a kríza sociálneho štátu.
5. Paradigmy stratégie sociálno-ekonomického rozvoja. Charakteristika faktorov : fyzický kapitál, ľudský kapitál, prírodné zdroje a technologickú vyspelosť v novej ekonomike. Predpoklady a možnosti paradigmy rozbehu. Predpoklady a možnosti paradigmy hypotézy zaostávania a predpoklady a možnosti paradigmy hypotézy rovnovážneho rastu.
6. Makroekonomické charakteristiky fáz dlhodobého cyklu – depresia, oživenie, konjunktúra a recesia v dopyte po investíciách a v spotrebiteľskom dopyte. Vzťahy závislých premenných v dlhých vlnách – akými sú zamestnanosť, podiel odmien na národnom dôchodku, štruktúra trhov. Charakteristika hlavných zdrojov inovačných príležitostí. Charakteristika totálnych inovácií.
7. Základné kvantitatívne a kvalitatívne vstupy a výstupy v procesoch technických a technologických skokov. Analýza výdavkov na vedu a výskum v medzinárodnom meradle, analýza z hľadiska zdrojov krytia výdavkov. Vplyv inovačnej dynamiky na efektívnosť. Vzťahy medzi inováciou a spotrebou inovovaných výrobkov. Charakterizujte príjmy a sprostredkovaný efekt inovačného dynamizmu, európske inovačné skóre – miesto SR v tomto európskom skóre.
8. Stratégia zvyšovania konkurenčnej schopnosti. Vymedzenie konkurenčnej schopnosti ekonomiky, podpora formovania dynamických konkurenčných výhod, stratégia formovania poznatkovo založenej ekonomiky, stratégia zvyšovania konkurenčnej schopnosti EÚ.
9. Štruktúrno-adaptačná stratégia hospodársky vyspelých štátov. Vývojové tendencie formovania štruktúry hospodársky vyspelých štátov, príčiny a dôsledky reštruktualizácie ekonomík hospodársky vyspelých štátov, úloha transnacionálnych korporácií v štruktúrno-adaptačných procesoch.
10. Systém národných účtov. História vzniku národných účtov. Obsah systému národných účtov. Štatistické jednotky, inštitucionálne jednotky, miestne činnostné jednotky a ich zoskupenie. Toky v systéme národných účtov.
11. Účty a bilančné položky v systéme národných účtov. Sektorové členenie systému národných účtov. Bežné účty a účty akumulácie. Súvahové účty v systéme národných účtov. Bilančné položky v systéme národných účtov.
12. Input-output tabuľky. Tabuľky dodávok a použitia. Systematické input-output tabuľky a ich zostavovanie. Matica dodávok. Matica medzispotreby. Matica pridanej hodnoty. Matica konečného použitia. Matica technických koeficientov. Využitie input-output tabuliek pri makroekonomických analýzach.
13. Makroekonomické agregáty v systéme národných účtov. Výpočet HDP troma metódami z hľadiska systému národných účtov. Rozdiely v bilancovaní HDP a HNP v národných účtoch. Hrubá a čistá pridaná hodnota. Zložky pridanej hodnoty a ich bilancovanie v národných účtoch a tabuľkách dodávok a použitia. Makroekonomické agregáty v matici sociálneho účtovníctva (SAM matica).