Výtvarné umenie (klasicimzmus, romantizmus, impresionizmus...)

UMENIE KLASICIZMU
Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady. Vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.
Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.
Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie.
Klasicistické hnutie sa na prelome 18. a 19. storočia rozvinulo do neoklasicizmu predovšetkým v sochárstve a architektúre. Predstavitelia klasicizmu sú, Andrea Palladio, neskôr W. Hogart, Thomas Gainsborough, Canaletto, G. B. Piranesi, J. L. David, J. A. D. Ingres. Klasicizmus sa vyvíjal paralelne s rokokom a napokon vyústil do umenia napoleonskej doby, takzvanému empíru s jeho priamočiarymi obrysmi a jednoduchými tvarmi a pomerne studenou krásou.
Architektúra
Prvé prejavy klasicistickej architektúry nachádzame v Taliansku už na sklonku baroka, a to vďaka archeologickým nálezom v Herculáneu a Pompejách, ktoré odhalili neobyčajnú krásu jednoduchých foriem antiky. Dynamické krivky a tvary baroka, vyvolávajúceho napätie a pátos, tak postupne vystriedali pokojnejšie prvky, ktoré našli svoje uplatnenie v celej Európe. S veľkým ohlasom sa stretli najmä počas francúzskej revolúcie a pokračovali ako oficiálny sloh dvora cisára Napoleona.
...