Základy práva - vypracované otázky na skúšku

1. Pojem právna norma a jej druhy
Právna norma – pravidlo správania sa, kt. je vydané v štátom uznanej forme, PN môže
vydať nato oprávnený štát. orgán. Je to záväzné pravidlo správania sa, plní
určitý spol. účel, ktorým je dosiahnutie určitého žiaduceho stavu a je
vynútiteľný štátnou donucovacou mocou (sankciovateľné).

Špecifickými znakmi práva od ostatných spol. noriem sú:
1.) štátne donútenie (súdy, polícia, prokuratúra, iné orgány) – ak sa povinný subjekt odmieta podrobiť právu.
2.) štátom uznaná forma (zákon, vyhláška, nariadenie) – t.j. forma, v kt. sa vydávajú jednotlivé druhy PN.
3.) záväznosť práva (ľudské správanie sa – zaväzuje ma PN)
4.) monizmus práva (v určit. spoločnosti platí len jedno právo, kým neoprávnených systémov a noriem je v spol. niekoľko) – t.j. že v určitej spoločnosti platí len jedno právo.

Druhy PN:
Každá PN má svoju právnu silu (PS). PN s najvyššou PS nesmie odporovať žiadna PN s nižšou PS (najvyššia je ústava).
- primárne – prijímajú ich orgány štátnej moci s uznášacou právomocou, t.j. s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou.
- sekundárne – sú odvodené od primárnych, právne normy prijímajú štátne orgány s výkonnou právomocou
- odkazujúce – PN vždy odkazujú na platný a určitý normatívny právny akt alebo normatívne právne akty.
- blanketové – odkazuje na použitie iných PN, kt. v čase prijatia a vydania primárnej PN obsahujúcej blanketu nie sú ešte vydané.
- prikazujúce (povinnosť správať sa určitým spôsobom)
- zakazujúce (subjektu právneho vzťahu sa určité správanie zakazuje)
- dovoľujúce – PN nezakazujú určité správanie, ani určité správanie neprikazujú. Teda subjekty právneho vzťahu kategoricky nezaväzujú, ale dávajú im možnosť určitým spôsobom konať.
- kogentné – ( kategorické) nedáva subjektom právnych vzťahov možnosť konať spôsobom, kt. sa odlišuje od pravidla obsiahnutom v PN. KPN teda účastníkov PN bezpodmienečne zaväzujú. Dohoda nie je možná
- dispozitívne – dispozitívne PN (DPN) sú typické pre záväzkovú časť občianskeho alebo obchodného práva, najmä kt. hovorí o zmluvách, kde vzájomné práva a povinnosti účastníkov tohto vzťahu vo väčšej alebo menšej miere závisia od dohody medzi týmito účastníkmi.
- generálne (lex generalis) – obch. zákonník je generálnou právnou úpravou voči zákonom kt. sa zaoberajú problematikou podnikania. 
- špeciálne PN (lex specialis) – normy, kt. upravujú jednotlivé právne vzťahy.
- kolízne PN – vyskytujú sa v regulácii vzťahov, kde sa nachádza medzinárodný prvok (medzinárodné právo obchodné, medzinár. právo verejné)

2. Pôsobnosť právnej normy
- týmto rozumieme vymedzenie rozsahu, v akom sa konkrétny právny predpis môže použiť pre konkrétne prípady a to so zreteľom na:
1.) subjekty – osobná pôsobnosť – okruh subjektov, na ktoré sa vzťahujú
právne normy obsiahnuté v určitom normatívnom akte,
čiastočne ju vylučuje/obmedzuje inštitút imunity
2.) priestor – miestna pôsobnosť – právny predpis pôsobí v určitom priestore
(celoštátna, vyhradené územie)
3.) čas – časová pôsobnosť – vymedzuje určitý časový úsek, odkedy dokedy
platí PN, nazýva sa aj účinnosť

Okamih nadobudnutia platnosti právneho predpisu nie je spravidla časovo zhodný so začiatkom jeho účinnosti. Medzi vyhlásením právneho predpisu napr. v Zbierke zákonov SR a okamihom jeho účinnosti je určité obdobie, kedy právny predpis je už platný, ale právne vzťahy sa ním ešte nespravujú. Tento časový rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou právneho predpisu sa nazýva legisvakačná lehota (subjekty si môžu osvojiť uvedenie tejto PN do života). Dátum účinnosti je spravidla určený/ stanovený v zákone v záverečných ustanoveniach právnej normy (nájdeme tu aj derogačnú klauzulu) - delia sa na generálne (všeobecne rušia všetky právne predpisy z predošlého obdobia) a derogačné ustanovenia (taxatívne vymenováva ktoré sa rušia) – máme napísané, kt. predchádzajúce PN sa touto normou rušia a to dátumom kedy je nová PN vydaná). Ak právny predpis nemá označenie o účinnosti tak nadobúda účinnosť 15. dňom odo dňa vyhlásenia
...