Základy práva (vypracované tézy)

Demokracia a jej jednotlivé princípy sú zvyčajne vyjadrené v ústave a zákonoch demokratických štátov. Z tohto hľadiska je demokracia právna inštitúcia. Ústava a zákony štátu ustanovujú základné právne znaky demokracie a dokonca v niektorých prípadoch deklarujú štát za demokratický, prípadne za právny štát. Ústava ako aj zákony štátu, napríklad zákon o voľbách, o petičnom práve, o referende alebo iné zákony zakotvujú znaky či princípy demokracie ako právnej inštitúcie. Medzi tým čo stanovuje ústava a zákony a tým, a tým čo sa deje v skutočnom živote, môže byť a z hľadiska znakov či princípov demokracie aj býva veľký rozdiel. Pre demokratické pomery je však dôležité, aby základné princípy demokracie občania v ústave a zákonoch právne vôbec vyjadrili zakotvili. Umožňuje, aby sa občania, vďaka právnemu zakotveniu, dovolávali ich právnej záväznosti, aby brali štátnych funkcionárov, úradníkov a iných pracovníkov štátnych inštitúcii na ústavnopolitickú a právnu zodpovednosť.
Platné právo spravidla zakotvuje nasledujúce znaky demokracie, ktoré sa nazývajú aj právnymi princípmi demokracie. Ide o tieto znaky alebo právne princípy demokracie:

a) demokracia je vláda ľudu, vláda občanov na základe rozhodovania väčšiny, obmedzenej právami menšiny jednotlivca
b) občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom svojich reprezentantov
c) platné právo umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl pred voľbami, v čase konania volieb, bezprostredne po voľbách a medzi voľbami, v rámci volebného obdobia stanoveného zákonom
d) právo zakotvuje ochranu vlastníctva a rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž.
e) platné právo umožňuje a ochraňuje konanie volieb v pravidelných lehotách na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, ktoré sa vykonáva tajným hlasovaním
f) právo zabezpečuje vonkajšiu a vnútornú kontrolu vykonávania verejnej moci reprezentantmi moci