Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 119
projektov
Základy sociológie (vypracované testy, skriptá, prezentácia)
«»
| Prípona .zip |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 2 x |
| Veľkosť 4,5 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 48265 |
| Posledná úprava 03.08.2023 |
Zobrazené 618 x |
Autor: Podko |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
11 Kreditov - kvalita:
93,8% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Materiálovotechnologická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy » Sociológia
- Predmet:Sociológia
- Študijný program:-
- Ročník:1. ročník
- Formát:Archív súborov (.zip)
- Rozsah A4:128 strán
1 PREDMET SOCIOLÓGIE A ETYMOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ
Poňatie akéhokoľvek vedeckého termínu a jeho obsahovej náplne je vždy u rôznych škôl a autorov rôzne. Platí to aj o pojme sociológia - opísanie jej predmetu závisí od toho, aký dôraz kladú na jednotlivé oblasti sociálnych javov, metódy, ktoré používajú a tiež v závislosti od filozofických a ideologických východísk (Buocová, 2006).
Samotný pojem sociológia sa skladá zo slov societas (z latinského spoločnosť) a logos (z gréckeho pojmu slovo, učenie).
1.1 ZÁKLADNÉ PRÍSTUPY K PONÍMANIU SOCIOLÓGIE
V najširšom ponímaní je sociológia náuka o spoločnosti, resp. veda o spolužití ľudí, o medziľudských vzťahoch, spoločenských javoch, o princípoch združovania a organizovania ľudí. Zaoberá sa princípmi utvárania a fungovania sociálnych skupín a organizácií. Sociológia ako veda o sociálnom správaní, vzájomnom pôsobení na ľudí, veda o sociálnych skupinách, sociálnych vzťahoch a sociálnej štruktúre pomáha k objektívnejšiemu porozumeniu sociálneho sveta, v ktorom žijeme. V konečnom dôsledku cez lepšie porozumenie sveta môžeme v ňom úspešnejšie žiť.
Košta (2004) označuje sociológiu za vednú disciplínu skúmajúcu spôsoby, priebeh, zmeny, príčiny a dôsledky spolužitia ľudí. Spolužitím rozumieme styk krátkeho alebo dlhého trvania, pri ktorom sa ľudia navzájom ovplyvňujú. Ľudské spolužitie na rozdiel od spolužitia zvierat (vplyv inštinktov) je vo významnej miere ovplyvnené kultúrou.
Snahy o definovanie sociológie predstavujú množstvo snáh rozličných autorov. Sociálne javy, procesy, vzťahy a hodnoty tvoria ich základ v užšom alebo širšom, simplifikujúcom (zjednodušujúcom) alebo komplexnejšom vyjadrení (Buocová, 2006). Jednotliví sociologickí autori vychádzajúc z rôznych základov považujú sociológiu za vedu o organizácii a vývoji spoločnosti, iní o civilizácii, výtvoroch a inštitúciách (Durkheim), Cooley a Ginsberg brali za jadro sociológie interakciu (vzájomné pôsobenie ľudí), ďalší autori, ako napr. Simmel kládli ťažisko sociológie do sociálnych vzťahov a ich foriem. Sociológiu ako vedu o skupinách zdôrazňovali Durkheim, Gumplowicz, Znaniecki a Johnson. Sorokin kládol dôraz na štúdium vzťahov medzi rôznymi triedami sociálnych aj nesociálnych javov a hľadal znaky, ktoré sú spoločné všetkým triedam spoločenských javov.
...
Poňatie akéhokoľvek vedeckého termínu a jeho obsahovej náplne je vždy u rôznych škôl a autorov rôzne. Platí to aj o pojme sociológia - opísanie jej predmetu závisí od toho, aký dôraz kladú na jednotlivé oblasti sociálnych javov, metódy, ktoré používajú a tiež v závislosti od filozofických a ideologických východísk (Buocová, 2006).
Samotný pojem sociológia sa skladá zo slov societas (z latinského spoločnosť) a logos (z gréckeho pojmu slovo, učenie).
1.1 ZÁKLADNÉ PRÍSTUPY K PONÍMANIU SOCIOLÓGIE
V najširšom ponímaní je sociológia náuka o spoločnosti, resp. veda o spolužití ľudí, o medziľudských vzťahoch, spoločenských javoch, o princípoch združovania a organizovania ľudí. Zaoberá sa princípmi utvárania a fungovania sociálnych skupín a organizácií. Sociológia ako veda o sociálnom správaní, vzájomnom pôsobení na ľudí, veda o sociálnych skupinách, sociálnych vzťahoch a sociálnej štruktúre pomáha k objektívnejšiemu porozumeniu sociálneho sveta, v ktorom žijeme. V konečnom dôsledku cez lepšie porozumenie sveta môžeme v ňom úspešnejšie žiť.
Košta (2004) označuje sociológiu za vednú disciplínu skúmajúcu spôsoby, priebeh, zmeny, príčiny a dôsledky spolužitia ľudí. Spolužitím rozumieme styk krátkeho alebo dlhého trvania, pri ktorom sa ľudia navzájom ovplyvňujú. Ľudské spolužitie na rozdiel od spolužitia zvierat (vplyv inštinktov) je vo významnej miere ovplyvnené kultúrou.
Snahy o definovanie sociológie predstavujú množstvo snáh rozličných autorov. Sociálne javy, procesy, vzťahy a hodnoty tvoria ich základ v užšom alebo širšom, simplifikujúcom (zjednodušujúcom) alebo komplexnejšom vyjadrení (Buocová, 2006). Jednotliví sociologickí autori vychádzajúc z rôznych základov považujú sociológiu za vedu o organizácii a vývoji spoločnosti, iní o civilizácii, výtvoroch a inštitúciách (Durkheim), Cooley a Ginsberg brali za jadro sociológie interakciu (vzájomné pôsobenie ľudí), ďalší autori, ako napr. Simmel kládli ťažisko sociológie do sociálnych vzťahov a ich foriem. Sociológiu ako vedu o skupinách zdôrazňovali Durkheim, Gumplowicz, Znaniecki a Johnson. Sorokin kládol dôraz na štúdium vzťahov medzi rôznymi triedami sociálnych aj nesociálnych javov a hľadal znaky, ktoré sú spoločné všetkým triedam spoločenských javov.
...
Kľúčové slová:
sociológia
sociálna veda
sociálna filozofia
Comte
Marx
Spencer
Weber
sociálna štruktúra
sociálna diferenciácia
socializácia
náboženstvo
cirkev
sekta
demografia
manželstvo
rodina
kultúr
Obsah:
- ZÁKLADY SOCIOLÓGIE -1-
1 PREDMET SOCIOLÓGIE A ETYMOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ -4-
1.1 ZÁKLADNÉ PRÍSTUPY K PONÍMANIU SOCIOLÓGIE -4-
1.2 SOCIOLÓGIA AKO SOCIÁLNA VEDA -6-
1.3 ČLENENIE SOCIOLÓGIE -8-
2 HISTORICKÝ KONTEXT SOCIOLÓGIE -10-
2.1 SOCIOLOGICKÉ MYŠLIENKY V SOCIÁLNEJ FILOZOFII -10-
2.2 VZNIK A VÝVIN SOCIOLÓGIE -13-
2.3 HLAVNÍ PREDSTAVITELIA VÝVINU SOCIOLOGICKÉHO MYSLENIA -15-
2.3.1 August Comte -15-
2.3.2 Karl Marx -17-
2.3.3 Herbert Spencer -18-
2.3.4 Émile Durkheim -19-
2.3.5 Max Weber -21-
2.3.6 Predstavitelia ostatných sociologických smerov -22-
2.4 SÚČASNÉ SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE -25-
3 SOCIÁLNA ŠTRUKTÚRA A STRATIFIKÁCIA SPOLOČNOSTI -28-
3.1 SOCIÁLNA ŠTRUKTÚRA A DIFERENCIÁCIA -28-
3.1.1 Prvky sociálnej štruktúry -29-
3.1.2 Sociálna diferenciácia -32-
3.1.3 Faktory moci, bohatstva a prestíže -33-
3.2 SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA A STRATIFIKAČNÉ SYSTÉMY -34-
3.2.1 Sociálna nerovnosť -37-
3.3 SOCIÁLNE INTERAKCIE -38-
4 SOCIÁLNE SKUPINY, SOCIALIZÁCIA A RESOCIALIZÁCIA -40-
4.1 FUNKCIE A SPÔSOB DEFINOVANIA SOCIÁLNEJ SKUPINY -40-
4.1.1 Definičné znaky sociálnej skupiny -41-
4.1.2 Malá a veľká sociálna skupina -42-
4.2 SOCIALIZÁCIA -43-
4.3 RESOCIALIZÁCIA -46-
5 NÁBOŽENSTVO A SPOLOČNOSŤ -47-
5.1 ČO JE NÁBOŽENSTVO -47-
5.1.1 Konštitučné prvky náboženstva -48-
5.1.2 Delenie náboženstiev -50-
5.2 SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE NÁBOŽENSTVA -52-
5.3 CIRKEV, SEKTA, KULT, NÁBOŽENSKÉ HNUTIA -53-
6 DEMOGRAFIA A JEJ VYUŽITIE -55-
6.1 PREDMET ŠTÚDIA DEMOGRAFIE -55-
6.2 STAV OBYVATEĽSTVA -56-
6.3 PRVÁ A DRUHÁ DEMOGRAFICKÁ REVOLÚCIA -57-
7 PRIMÁRNE A SEKUNDÁRNE SKUPINY -59-
7.1 MANŽELSTVO, RODINA A KOHABITÁCIA -59-
7.1.1 Manželstvo -59-
7.1.2 Kohabitácia -60-
7.1.3 Rodina a typy rodiny -60-
7.2 ŠKOLSKÁ TRIEDA A PRACOVNÁ SKUPINA -64-
8 KULTÚRA A CIVILIZÁCIA -66-
8.1 KULTÚRA A CIVILIZÁCIA -66-
8.1.1 Charakteristiky a druhy kultúry -67-
8.1.2 Dominantná kultúra, subkultúra a kontrakultúra -68-
8.2 PRVKY KULTÚRY -69-
8.3 KULTÚRNA ZMENA -71-
8.4 ETNOCENTRIZMUS A KULTÚRNY RELATIVIZMUS -72-
8.5 KULTÚRA A CIVILIZÁCIA -72-
8.6 MCDONALDIZÁCIA SPOLOČNOSTI -74-
9 GLOBALIZÁCIA A GLOBÁLNE PROBLÉMY ĽUDSTVA -77-
9.1 GLOBALIZÁCIA TRHU -77-
9.2 GLOBÁLNA DEDINA -78-
9.3 MASOVÁ MIGRÁCIA -80-
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV -81-
Zdroje:
- prednášky
- poznámky
- prezentácie
- skriptá
- testy
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené