Aristoteles - život a diela gréckeho filozofa

Keď v duchu vstupujeme na pôdu Grécka a chystáme sa študovať filozofiu, ktorá tam vznikla, približujeme sa - v čase o niečo málo, v priestore však omnoho - nášmu domácemu kultúrnemu okruhu. Z Grécka a jeho mysliteľov však vychádza prúd duchovnej tradície, niekedy mocný, inokedy opadávajúci a takmer vysychajúci, ale nikdy neprerušený, dosahujúci až k nám. Zakladatelia gréckej filozofie sú zároveň praotcovia našej vlastnej filozofie. Grécky národ, nositeľ svetodejinného vývoja, sa v tomto období blížil k vrcholu svojich dejín „ zlatému Periklovmu veku“. Obchod a námorná plavba Grékov ovládala celý stredomorský svet. Okolo celého Stredozemného mora až k Gibraltárskemu prielivu na západe až k Čiernemu moru na východe sa usadili grécki kolonisti. Grécke mestá sa nachádzali na pobreží Španielska, v južnom Francúzsku, severnej Afrike, predovšetkým ale v južnom Taliansku a na Sicílii, ako i na západnom pobreží Malej Ázie, s ktorou bolo Grécko spojené reťazcom ostrovov v Egejskom mori. S blahobytom, ktoré do týchto pobrežných miest priniesli moreplavba a obchod, rástli základy všeobecného vzdelania.
...
Aristoteles bol Platónov najväčší žiak a odporca pochádzal z rodiny lekárov. Narodil sa v r. 384 pred n.l. v Stageire v Thrákii, dnešnom severnom Grécku. Ako mladík prišiel do Atén a 20 rokov bol žiakom Platónovej Akadémie. Zdá sa, že medzi takmer šesťdesiatročným Platónom a jeho viac než o štyridsať rokov mladším geniálnym žiakom vznikali, tak ako to pri stretnutí dvoch géniov možno očakávať, určité názorové nezhody. Po Platónovej smrti žil Aristoteles nejaký čas v Malej Ázii na dvore svojho bývalého spolužiaka, ktorý sa stal diktátorom a oženil sa s jeho adoptívnou dcérou. Filip, macedónsky, kráľ, ktorý násilne zjednotil Grécko, ho povolal na svoj dvor, aby prevzal výchovu jeho syna Alexandra, neskôr zvaného Veľký. Keď sa Alexander ujal vlády.
...