Páter Pio - Muž modlitby

Páter Pio , kapucín, stigmatik, narodil sa 25. mája 1887 v Pietrelcine. Pokrstili ho hneď na druhý deň, lebo bol veľmi slabý. Dali mu meno Francesco. Bol v poradí druhým synom Grazia Forgiona a Márie Giuseppy Di Nunzio . Rodičia boli chudobní, jednoduchý ľudia. Boli analfabeti. Ich vieru živila horlivá modlitba. V takejto atmosfére chudoby a prostej nábožnosti vyrastal budúci františkán kapucín. Bol citlivým a jemným dieťaťom. Pre slabé zdravie musel prerušiť školu, čo ho však príliš netrápilo. Chudoba, ktorá doma vládla, prinútila otca odísť do Severnej Ameriky. Po starostlivej príprave, v desiatom roku života, Francesco Forgione pristúpil k prvému svätému prijímaniu. Hlboko prežíval šťastie prameniace zo zjednotenia s Kristom. O dva roky prijal sviatosť birmovania. Cítil sa vtedy ako dospelý kresťan, ktorý sa díva na svet očami viery. Matka sa napriek chudobe postarala o synovo vzdelanie, aby nebol analfabetom. Pod vedením miestneho učiteľa Domenica Tizzaniho skončil Francesco trojročnú základnú školu. Učiteľova mienka o ňom, ktorú vajadril pred matkou, bola nasledovná: "Musím ti úprimne povedať, že nebudeš mať z neho veľkú radosť. Je fyzicky slabý a na učenie nemá veľké vlohy. Je to obyčajný človek."