Pavol Jozef Šafárik

Pavol Jozef Šafárik životopis

- básnik, historik, etnograf, slavista, univerzitný profesor. Používal viac foriem svojho mena, a to: Safáry, Schaffarik, Pavel Josef Šafařík. Narodil sa 13. 5. 1795 v budove evanjelickej fary v Kobeliarove. Kobeliarovo, kde prežil P. J. Šafárik detstvo a kam sa rád vracal aj v neskoršom období. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Je približne rovnako vzdialené od Rožňavy, Dobšinej a Jelšavy. Dalo by sa povedať, že sa nachádza v ťažisku pomyselného trojuholníka týchto troch miest.

Šafárikova rodina
Život Šafárikovej rodiny, jeho rodičov, starých rodičov, príbuzných a súrodencov je úzko spätý so Štítnikom a jeho okolím (Obec Štítnik je asi na polceste medzi Jelšavou a Revúcou). Otec Pavol (Pavel) Šafárik (1761 - 1831), sa narodil v Štítniku 26. 1. 1761, tu aj navštevoval latinskú školu. Dva roky chodil do školy v Kunovej Teplici, aby sa naučil po maďarsky. Po ukončení štúdií pôsobil ako učiteľ (preceptor) v okolí Štítnika asi 15 rokov. Pravdepodobne hmotné dôvody viedli Šafárikovho otca k tomu že zanechal učiteľské povolanie a odišiel za farára do Kobeliarova. Krátko na to sa narodil P. J. Šafárik. Jeho najstarší brat Ján mal vtedy už 12 rokov, sestra Mária 10 a ďalší brat Ľudovít Samuel 7 rokov. Matka P. J. Šafárika Katarína, rodená Káresová (1764 - 1812) pochádzala z chudobnej zemianskej rodiny v Hankovej. Mali spolu 5 detí, a to už spomenutých súrodencov P. J., a tiež „prvého" Pavla Jozefa nar. 1791, ktorý ale po roku umrel. Synovi Vojtechovi charakterizoval P. J. Šafárik svoju matku a jeho starú matku ako zbožnú, tichú, stelesnenú dobrotu, mimoriadne usilovnú a dobrú gazdinu. Ak chcela primerane zabezpečiť svoje štyri deti, keďže kobeliarovská fara bola jednou z najchudobnejších v gemeri, šafárikova matka siala preto ľan, priadla, dávala si tkať, starala sa o hospodárstvo, a dokonca aj obchodovala. Aj preto bol v domácnosti vždy dostatok všetkého. Umrela 14. decembra 1812, pomerne mladá, 48-ročná. Šafárikov otec sa polroka po jej smrti oženil druhýkrát (2. júna 1813), proti vôli svojich detí, s vdovou po rožňavsko - bystrianskom farárovi Pavlovi Lovčánimu, Rozáliou, rodenou Drábovou. Z prvého manželstva mala dve deti, dcéru Rozáliu a syna Pavla. S touto ženou, žil až do svojej smrti, do 4. februára 1831.