Žigmund Luxemburský

Žigmund Luxemburský: Životopis

Žigmund Luxemburský je rozporuplná osobnosť, nielen ako kráľ, ale aj ako človek. Nemilovaný syn svojho otca, nemilovaný snúbenec, nenávidený manžel, dieťa ktoré sa stretávalo s neláskou z ktorého vyrástol muž, ktorý akoby nemal v sebe veľa dobrého, ale niekedy veľmi prekvapí svojou rozhodnosťou a múdrosťou. Jedni ho chvália, iní zatracujú, ale skutočný Žigmund Luxemburský je niekde medzitým, nehľadiac na pohľad národov. Muž zaťažený svojimi koreňmi, detstvom, dospievaním, mladosťou, človek ako každý iný, ibaže cisár.


POLITICKÁ SITUÁCIA V UHORSKU
Obdobie vlády cisára a kráľa Karola IV., otca Žigmunda Luxemburského, možno charakterizovať ako stály zápas o nadobudnutie a udržanie prevahy v Nemeckej ríši nad odbojnými kniežatami a kurfirstmi, ktorí sa tak ako po celé stáročia predtým i potom snažili destabilizovať ústrednú panovnícku moc. Rozdrobenosť ríše, ktorá niesla honosný názov Svätá rímska ríša nemeckého národa, bola hlavnou príčinou ustavičných zápasov a konfliktov, ktoré sa riešili diplomaticky, ale často aj vojensky. Karol IV. dosahoval úspechy viac diplomaciou a rokovaním ako vojenskými výpravami. Tým sa odlišoval od mnohých svojich súčasníkov. Hoci už v roku 1355, teda o deväť rokov po nástupe na český a ríšsky trón sa mu podarilo získať cisársku korunu, neznamenalo to automaticky, že by jeho pozícia bola neotrasiteľná. Aby presadil svoje záujmy, ustupoval v celoríšskej politike nárokom kniežat a vysokej šľachty, čím do budúcnosti oslaboval panovnícku moc. V Zlatej bule z roku 1356 stanovil spôsob voľby nemeckého kráľa, pričom český kráľ bol prvý v poradí medzi svetskými kurfirstmi. Kurfisti však získali takmer nezávislé postavenie. Takisto vzťah českého kráľovstva k ríši bol definovaný veľmi voľne.